Psoriáza

7. října 2012 v 22:42 |  Zaujímavosti
Psoriáza - lupienka - keby mi ju kožná neidentifikovala, podľa obrázkov z internetu by som si sama určila rakovinu kože :)

Na lupienku trpia milióny ľudí na celom svete. Má štyri základné črty:
  • Psoriáza má individuálny charakter - u každého pacienta sa prejavuje odlišne
  • Prostriedky, ktoré niektorým prinesú výraznú úľavu, u ostatných nemusia vôbec zabrať
  • Zvolená metóda liečby môže účinkovať na začiatku ochorenia, postupne však pôsobí menej a nakoniec nepomáha vôbec
  • Nikto nepozná príčinu ochorenia
Pocit bezvýchodiskovosti, ku ktorému choroba vedie, možno ľahko pochopiť. Väčšina lekárov rezignovane vraví - Keď ide o lupienku súčasná medicína je úplne bezmocná.
 

História Parkinsonovej choroby

24. listopadu 2011 v 14:37 |  trošku z histórie

Prvýkrát ochorenie popísal v roku 1817 londýnsky praktický lekár James Parkinson (1755-1824), vo svojej práci o "trasľavej obrne", kde presne opísal jej príznaky, a podľa ktorého bola choroba tiež pomenovaná. Muž, ktorého meno nesie, však počas svojho života slávny nebol. V archívoch sa nezachovala jediná jeho podobizeň.

Už v starých indických eposoch ( asi 2500 rokov p.n.l.)i v spisoch Hippokrata, Galena, DaVinciho a iných klasikov starovekej a stredovekej medicíny sú popísané niektoré príznaky, charakteristické pre Parkinsonovu chorobu.

Epilepsia

20. listopadu 2011 v 22:30 |  Psycho a iné neplechy



Bezvedomie vyvolané záchvatom epilepsie (tzv. grand mal - veľký záchvat) je najčastejšou príčinou bezvedomia hneď po alkoholickom opojení, od ktorého sa výrazne odlišuje. Je ešte niekoľko druhov epilepsie s rôznymi prejavmi, ktoré však nie sú tak nápadné, nevyžadujú prvú pomoc a nedochádza pri nich k poraneniu.

Epilepsia je nepravidelná a abnormálna elektrická aktivita v mozgu spojená s kŕčami a bezvedomím. Vzniká po niektorých úrazoch hlavy, môže sprevádzať ochorenia ako napr. cukrovka, choroby pečene a obličiek, alkoholizmus a iné liekové a drogové návyky. Často sa však ani podrobným vyšetrením nezistí príčina tejto choroby, o ktorej je z histórie známe, že sa vyskytovala v kráľovských rodoch, u šamanov, čarodejníkov a u ľudí s mimoriadnymi vlohami a nadaním (Aristoteles, Socrates, Poe, Swift, Moliere, Carroll, Dickens, Dostojevskij, Napoleon, van Gogh, Händel, Beethoven, Čajkovskij, A. Christie a iní).
 


Psychické procesy a javy

29. září 2011 v 23:38 |  Psychické procesy, javy a vlastnosti
Všetky psychické procesy a javy sú dejmi určitého jedinca, ktorý sám seba označuje ja. Teda psychické procesy nielen súvisia navzájom, ale majú aj centrum. Ja je označenie pre to, ako si jedinec sám seba uvedomuje a prežíva. Druhých ľudí chápe ako poznávajúce, cítiace a konajúce osobnosti.

Pre úplné objasnenie rôznych druhov činnosti človeka treba poznať nielen ustavične sa meniace psychické procesy a pomerne stále psychické vlastnosti osobnosti, ale aj psychické stavy osobnosti.

Psychický proces je základným spôsobom existencie psychiky a základom interakcie človeka so svetom.

Pociťovanie

29. září 2011 v 23:26 |  Psychické procesy, javy a vlastnosti
Pociťovanie sa začína činnosťou analyzátorov, zmyslových orgánov. Každý analyzátor sa skladá z receptora, dostredivého nervu a príslušného ústredia mozgu. V ústredí vzniká vlastný pocit. Pociťovanie je činnosť analyzátorov a výsledok je pocit.

Pocit je odraz jednotlivých vlastností predmetov a javov, ktoré pôsobia na receptory človeka.

Spätná aferentácia je odvetná reakcia (stiahneme ruku z teplej platničky). Nepociťujeme všetky podnety rovnako. Ak má vzniknúť pocit, podnet musí mať intenzitu - podnetový prah - dolný (minimálny), horný (maximálny).

Vnímanie

29. září 2011 v 23:22 |  Psychické procesy, javy a vlastnosti
Vnímanie je jednoduchý psychický poznávací proces, ktorý prijíma a spracováva informácie. Je to analyticko-syntetická činnosť. Zabezpečuje bezprostredný kontakt človeka s prostredím. Je jedným zo základných psychických regulátorov.

Vnímanie je vlastné každému človeku a je podmienené:
- vrodenou vybavenosťou orgánov - fyzický stav organizmu
- individuálnym spôsobom prežívania - podmienený motiváciou, záujmami, postojmi človeka
- minulou skúsenosťou - doterajšími poznatkami a súčasnými vedomosťami človeka.

Vnímanie sa deje na pozadí minulej skúsenosti. Čím sú skúsenosti a vedomosti človeka väčšie, tým je jeho vnímanie bohatšie, obsažnejšie a živšie a naopak.

Pozornosť

29. září 2011 v 23:17 |  Psychické procesy, javy a vlastnosti

Pozornosť je psychický stav človeka, ktorý sa prejavuje v zameranosti a sústredenosti vedomia. Pod zameranosťou vedomia rozumieme to, že človek vo svojom vedomí neodráža všetky podnety, ktoré naňho v určitom momente pôsobia, ale vyberá si iba niektoré. Tie sa potom dostávajú do nášho vedomia. Podnet, na ktorý sa zameriava naše vedomie, nazývame predmetom pozornosti. Predmetom pozornosti sa môžu stať:
1. javy vonkajšieho sveta
2. vlastné prežívanie /city, myslenie/
3. podnety z vlastného organizmu /bolesť/, ako aj
4. vlastná činnosť a správanie.

Sústredenosťou vedomia rozumieme stupeň aktivity našej psychickej činnosti. Označujeme ju aj pojmom intenzita pozornosti. Jej mierou je miera uvedomenia si našej činnosti. Sústredená pozornosť má svoj typický vonkajší výraz: znehybnenie človeka, upretie pohľadu...

Další články


Kam dál