Okultizmus

7. prosince 2008 v 0:41 |  náboženstvá, sekty a tak..
Okultizmus
1) Čo je okultizmus? Slovo "okult" pochádza z latinského slova "occultus",

čo znamená "skryté, tajné, tajomné". Okultizmus sa teda zaoberá tajomnými a
skrytými vecami, nadprirodzenými démonskými silami, ako aj konaním a
udalosťami, ktoré nie je možné vysvetliť bežne dostupnými spôsobmi. Pod
okultizmus možno zaradiť napríklad: astrológiu, čarovanie, mágiu,
psychotroniku, satanizmus, špiritizmus (styk s mŕtvymi), veštenie, čítanie z
dlane, používanie kúzelného stolíka, vešteckých kariet, virgule, krištáľovej
gule, apod.
Existujú dva extrémy, ktorým by sme sa ako kresťania mali vyhnúť. Jedným je
popieranie existencie satana a duchovných bytostí (démonov) s ním spojených,
a tým aj popieranie skutočnosti, že môžu vplývať na náš svet. Druhým
extrémom je mať o nich nezdravý záujem, či prehnaný strach z nich - vidieť
"čertovo kopýtko" za všetkým, čo sa deje okolo nás. Z tohto dôvodu je
potrebné, aby sme sa pri našom štúdiu základov kresťanstva zaoberali aj
okultizmom.
2) Existencia nadprirodzena. Žijeme v dobe, keď ľudia hľadajú odpovede na
základné otázky života: "Aký je zmysel života?" "Existuje život po smrti?"
"Je možné veriť v nadprirodzeno, v Boha?" V našom doterajšom štúdiu sme sa
snažili dať odpoveď na to, prečo veríme, že Boh existuje a že sa zjavil
ľudstvu v Biblii a v osobe Ježiša Krista. Hovorili sme si, že Písmo ukazuje,
že vo vesmíre prebieha duchovný, nadprirodzený boj (Ef 6,12).
Biblia svedčí o tom, že prebieha zápas medzi kráľovstvom Božím a kráľovstvom
satana (Zj 12,7). Niektorí ľudia si satana predstavujú ako chlpatú bytosť s
chvostom, kopytami, rohami, ako toho, kto má v rukách vidly a smrdí sírou a
dymom. Nie div, že táto predstava je pre moderného človeka smiešna a
neprijateľná. Takáto bytosť by nikdy nepresvedčila značnú časť
inteligentných nebeských anjelov, aby sa postavili proti Bohu a pridali na
jeho stranu. Je treba si uvedomiť, že máme do činenia s múdrym a rafinovaným
protivníkom, ktorý nielen majstrovsky používa svoje schopnosti, ale aj
zneužíva neznalosť ľudí.
Nadprirodzeno existuje a s ním aj skutočné bytosti, ktoré žijú v inom
rozmere reality. Na jednej strane Boh sa nás snaží presvedčiť, že spôsob,
ktorým riadi vesmír, je dobrý, a ukázať nám, že všetko, čo nám hovorí, je
zmysluplné. Naproti tomu satan sa nás snaží zviesť na svoju stranu, do
vzbury a odboja proti Bohu, oklamať nás svojimi polopravdami a lžami, a tak
nás zničiť (Ján 8,44). Boh nám však v tomto zápase všemožne pomáha: "Na to
sa zjavil Syn Boží, aby maril skutky diablove." (1 Ján 3,8) Odmietnuť všetky
biblické odkazy na satana, démonov či anjelov s tým, že ide o prejavy
primitívneho, a teda nevedeckého a poverčivého pohľadu na svet, ako to dnes
niektorí robia, znamená ostať bez kotvy a ochrany, vydaný napospas vrtochom
a zvodom týchto nepriateľských bytostí.
Aj keď treba počítať s existenciou nadprirodzeného sveta a nadprirodzených
bytostí, súčasne musíme byť opatrní, aby sme všetky nevysvetlené javy
nezaraďovali do kategórie nadprirodzených javov. Musíme pripustiť, že mnohé
z toho, čo sa všeobecne vydáva za nadprirodzené, nie je v skutočnosti nič
iné než trik, podvod, optický klam alebo prirodzená vec, vysvetliteľná
fyzikálnymi alebo psychologickými prostriedkami.
3) Prečo je taký záujem o okultizmus? S alarmujúcim rastom vplyvu okultizmu
na ľudí musíme sa nevyhnutne pýtať: "Ako je možné, že ľudia na konci
dvadsiateho storočia so všetkým vedeckým a technickým pokrokom sa zapletajú
do okultných praktík? Existuje niekoľko faktorov, ktoré k tomu prispievajú:
a) Odklon od základných bodov kresťanstva. V poslednom storočí sme svedkami
neustáleho spochybňovania základných bodov kresťanskej vierouky, a to
dokonca aj tými, čo sú predstaviteľmi cirkví či teológie. Ak sa odložia,
alebo novým spôsobom definujú termíny ako hriech, odpustenie, zmierenie,
božstvo Ježiša Krista či inšpirácia Písma, z kresťanstva veľa nezostane. Tým
kresťanstvo stráca svoju silu a príťažlivosť. Nesmieme zabúdať, že pod
vplyvom sekularizácie čoraz väčšie percento populácie neprijíma kresťanský
pohľad na svet a nestotožňuje sa s jeho vieroukou. Takíto ľudia sú potom
prístupnejší pre experimentovanie s okultizmom.
b) Zvedavosť. Na okultizme je čosi tajomné, čo priťahuje ľudskú zvedavosť. V
našej dobe veci bizarné, nevysvetliteľné a zlé sú veľmi príťažlivé. Väčšina
ľudí, ktorí sú dnes zapojení do okultných praktík začala z čírej zvedavosti
"nevinnými" činnosťami - čítaním horoskopov, vykladaním kariet alebo
veštením z dlane. Prvé skúsenosti často vedú k zvýšenej zvedavosti, čím sa
ľudia do okultizmu hlbšie zapoja, až nakoniec sa do neho úplne zapletú. Za
túto zvedavosť je však potrebné draho zaplatiť. Je treba si uvedomiť, že
okultizmus nie je niečo neutrálne, do čoho sa človek môže pustiť, a keď sa
neskôr rozhodne ho opustiť, tak môže slobodne prestať bez akýchkoľvek
škodlivých vedľajších účinkov.
c) Okultizmus ponúka reálne zážitky. Každý z nás túži po určitých jasných (a
konečných) odpovediach na základné otázky života. Realita okultistických
skúseností priťahuje mnohých ľudí. Astrológ vám z hviezd predpovie
budúcnosť, poradí ako investovať. Psychotronik vám zas povie, čo máte urobiť
pre svoje zdravie. Učenie o reinkarnácii vás presvedčí, že za svoj problém
vlastne nemôžete, lebo je dôsledkom vášho života niekde na Sicílii v 12.
storočí. Médium vás zas uistí, že po smrti na "onom svete" je všetko v
poriadku, takže smrť vás nemusí strašiť.
Pretože okultné praktiky odhaľujú určité prekvapujúce veci, človek je
spokojný, že našiel konečnú realitu a že už nemusí pokračovať vo svojom
hľadaní pravdy. Duchovná prázdnota nie je zaplnená Bohom, ale určitou
skúsenosťou, ktorá môže byť z pochybného zdroja. Dnešný sekulárny človek sa
pýta, či veci fungujú. Ak niečo funguje - a okultné praktiky mu skutočne
ponúkajú opravdivé zážitky - je pre ne otvorený a s nimi spokojný.
d) Je to jedno zo znamení "poslednej doby". Nie je to tak dávno (Advent
1/95), čo sme študovali znamenia "poslednej doby", ktoré nám naznačujú, že
druhý príchod Ježiša Krista je blízko. Pretože satan "vie, že má krátky
čas", snaží sa nasadiť všetky svoje sily do tohto boja, a preto môžeme čakať
v dobe konca nárast jeho činnosti (Zj 12,12).
Ježiš nás varoval: "Lebo povstanú falošní proroci a budú robiť veľké
znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, aj vyvolených. Ajhľa, predpovedal
som vám to." (Mat 24,24.25) V podobnom duchu hovoria i apoštoli Pavol a Ján
(1 Tim 4,1; 1 Ján 4,1).
4) Biblia a okultizmus. Biblia jednoznačne a jasne zavrhuje všetky okultné
praktiky: "Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, neuč sa
konať podľa ohavností tamojších národov. Nech sa nenájde u teba taký, čo by
syna alebo dcéru prevádzal ohňom, ani veštec, ani vykladač znamení, ani
hádač, ani čarodejník, ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani jasnovidec,
ani kto by sa vypytoval mŕtvych. Lebo Hospodinovi je ohavný každý, kto činí
tieto veci." (5 Moj 18,9-12)
Podobne varuje aj Nová zmluva (Gal 5,19-21; Zj 21,8; 22,15). V knihe Skutkov
sa opisuje niekoľko stretnutí apoštolov s rôznymi formami okultizmu
(13,6-12; 16,16-19; 19,19.20). Z týchto slov je jasné, že Biblia veľmi
silnými a jednoznačnými slovami odsudzuje okultizmus a okultné praktiky, a
preto rozvážny kresťan sa bude vystríhať okultizmu v jeho akejkoľvek forme.

Prevteľovanie
1) Čo je reinkarnácia? Slovo reinkarnácia je latinského pôvodu a znamená
opätovné vtelenie. Reinkarnácia znamená, že duša sa po smrti vteľuje naspäť
do tela - zakaždým do iného - ale duša (prípadne duch) sama si zachová svoju
identitu. Reinkarnácia teda učí, že keď človek zomrie, jeho duša unikne z
tela a pokračuje v existencii v nejakej forme života - a to opäť ľudskej,
alebo nižšej, či vyššej než ľudskej. V reinkarnáciu dnes verí viac ako
polovica obyvateľstva sveta.
Základom učenia o prevteľovaní je, že život človeka je daný karmou. Karma je
presvedčenie, že neexistuje nezaslúžené šťastie ani nezaslúžená bieda. Každý
človek sám určuje svoj osud do posledného detailu. Ak teda človek konal
dobré skutky, zákonite sa narodí do "dobrého" tela, ak zlé, do zlého tela,
prípadne sa vtelí do zvieraťa, rastliny alebo minerálu (v hinduizme).
Kresťanská forma prevteľovania učí, že ak človek v živote neprijme alebo
zavrhne Krista, musí sa vteliť do iného človeka, a to toľkokrát, až Krista
nakoniec prijme. Potom už duša ide k Bohu.
2) Prečo ľudia veria v reinkarnáciu? Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa
viera v prevteľovanie ľuďom javí prijateľná.
a) Viera v nesmrteľnú dušu. Už Platón učil, že nesmrteľná duša berie na seba
telo ako trest za hriech, ktorý spáchala. Duša teda musí opustiť ideálny
svet a ísť do sveta materiálneho. Duša existovala prv, než sme sa narodili,
bude existovať po tom, čo zomrieme. To, že sa na svete objavuje niekoľkokrát
v rôznom tele, je súčasťou procesu očisťovania sa z hriechu.
Viera v nesmrteľnú dušu je aj dnes nesmierne populárna a všeobecne
rozšírená. Pod vplyvom helenizmu prešla po smrti apoštolov aj do kresťanskej
teológie. Treba však podotknúť, že mnohí kresťania, ktorí dnes veria v
nesmrteľnú dušu, zavrhujú učenie o reinkarnácii.
b) Psychologické svedectvá minulých životov. Niektorí ľudia považujú určité
psychologické javy za dôkaz predošlých životov. Veľkú popularitu si v tomto
smere získali knihy lekára Raymonda A. Moodyho Život po živote a Život pred
životom. Samozrejme, mnohí lekári spochybňujú, nakoľko tieto psychologické
javy sú vedeckým dôkazom skutočnosti.
c) Spravodlivosť v reinkarnačnom systéme. Mnohým sa myšlienka, že človek má
k dispozícii niekoľko životov, páči z nasledovných dôvodov.
i) Predovšetkým, karma sa zdá spravodlivá. Ak robíš dobre, bude sa ti dobre
vodiť. Ak robíš zle, nemôžeš sa diviť, že sa ti vedie zle. Trest je úmerný
tomu, čo si urobil (nie ako v kresťanstve, kde buď získaš všetko, alebo
stratíš všetko; nebo alebo peklo). Zástancovia reinkarnácie tvrdia, že
odsúdiť niekoho za obmedzený počet hriechov na večné trápenie je
nespravodlivé, avšak karma je spravodlivá.
ii) Pomocou učenia o karme je možné vysvetliť utrpenie v tomto živote -
utrpenie je dôsledok karmy z predchádzajúcich životov. Pri takomto
vysvetlení Boh ani v najmenšom nie je zodpovedný za zlo. Všetko utrpenie a
nespravodlivosť sú vysvetliteľné ako dôsledok zlých skutkov v
predchádzajúcich životoch.
iii) Jeden z najatraktívnejších aspektov reinkarnácie je, že úplne
odstraňuje realitu súdu a možnosť odsúdenia. Učenie o večne horiacom pekle
alebo i o totálnom zničení bezbožných sa mnohým ľuďom zdá nezlučiteľné s
Božím charakterom lásky. Reinkarnácia prichádza s modelom, v ktorom Boh môže
potrestať hriechy (skrze zákon karmy), požadovať vieru v Krista (aspoň v
jednom živote) a nakoniec každého zachrániť. Ak niekto Krista zavrhne,
dostane druhú šancu, potom tretiu atď., až kým Ježiša neprijme. Človek sa
môže morálne i duchovne vyvíjať, a tak Božiu lásku nakoniec lepšie pochopí.
Niektorí dokonca učia, že bez reinkarnácie nie je možné dosiahnuť morálnu
dokonalosť.
iv) Posledným dôvodom pre príťažlivosť reinkarnačného modelu života a smrti
je, že sloboda ľudských bytostí vo vzťahu k Bohu ostáva zachovaná. Boh
nikoho nenúti, aby veril, jednoducho poskytne dostatok času pre použitie
slobodnej vôle. Nie je treba riešiť problém Adamovho hriechu a jeho vplyv na
mňa (otázku dedičného hriechu a vrodenej hriešnej prirodzenosti človeka),
ani problém pripočítanej Kristovej spravodlivosti (akým spôsobom to, čo
Kristus vykonal, sa dotýka mňa).
3) Prečo nemôžeme prijať vieru v reinkarnáciu? Ak zoberieme do úvahy
kresťanský reinkarnačný model, nemôžeme mu uprieť, že sa snaží obhajovať
Božiu lásku, milosť a spravodlivosť tvárou v tvár problému zla. Skutočnosť,
že slobodná vôľa a dôstojnosť človeka tiež zostávajú zachované, je
pozitívna. Lenže celý systém má niekoľko veľmi závažných nedostatkov.
a) Reinkarnácia nerieši problém zla. Reinkarnácia miesto toho, aby riešila
problém nespravodlivého utrpenia, tvrdí, že utrpenie je spravodlivé, a tým
ho obhajuje. Pretože karma z minulých životov spôsobuje utrpenie v tomto
živote, nikto vlastne nie je nevinný. Reinkarnacionalisti obviňujú
kresťanov, že všetko, čo môžu povedať matke, ktorej zomrela nevinná
trojmesačná dcéra, je: "Nevieme, prečo sa to stalo." Avšak ich odpoveď je
ešte horšia: "Dôvod, prečo toto zlaté stvorenie zomiera, je, že v
predchádzajúcom vtelení bolo 'grázlom'."
Problém sa týmto nerieši, ale otočí, prehliada, pretože sa posúva o jeden
život dozadu. Predsa problém sa nevyrieši tým, že ho posuniem o život späť!
Ak utrpenie v tomto živote je dané životom predchádzajúcim, ako sa to všetko
začalo? Odkiaľ prišiel dlh karmy a utrpenie do prvého života? Alebo existuje
zlo od večnosti? Je spravodlivé potrestať malé dieťa za hriech, o ktorom ono
nemá ani tušenie? Tým, že reinkarnácia posúva problém zla do
predchádzajúceho života, ho vôbec nerieši, ani k riešeniu nie je o nič bližšie.
b) Karma nie je morálny zákon. Človek by ľahko získal dojem, že zákon karmy
je niečo ako zákon v Starej zmluve - presný univerzálny morálny kódex. Karma
však nie je morálny predpis. Je to systém trestu, ktorý však nemá obsah, aby
človeku povedal, čo má robiť. Karma je moc výkonná, ale chýba jej moc
zákonodarná. Odkiaľ pochádzajú mravné predpisy, nad naplňovaním ktorých
karma bdie? Ukáže sa, že vôbec neexistujú! To, čo je mravné, je teda
relatívne. Mravné je potom to, čo je za daných okolností výhodné. To nás
privádza do relativizmu. Lenže relativizmus v etike je neudržateľný. Ak
neexistuje absolútna pravda, potom všetko zlo je relatívne, a ak je
relatívne, prečo by ho mala karma trestať?
c) Reinkarnácia je v konečnom dôsledku nehumánna. Videli ste niekedy obrázky
zo života v Indii? Na uliciach ležia tisíce biednych, zmrzačených,
trpiacich, hladujúcich ľudí bez strechy nad hlavou. Prečo je takmer nemožné
týmto ľuďom pomôcť? Pretože ak zmenšíte ich utrpenie, tak podľa hinduizmu
pracujete proti zákonu karmy. To, čo im uľavíte teraz, si aj tak budú musieť
odtrpieť v ďalšom živote. Pretože pôsobíte proti ich karme, pôsobíte vlastne
aj proti svojej, a tak priťažujete sami sebe. Humanitárna či charitatívna
činnosť v spoločnosti, ktorá verí v reinkarnáciu, je takmer nemožná.
d) Reinkarnácia nezaručuje duchovný rast. Reinkarnacionalisti niekedy
používajú evolučnú teóriu ako dôkaz toho, že všetko sa vyvíja k lepšiemu, k
vyšším životným formám. Problém však je v tom, že neexistuje dôkaz, ktorý by
potvrdil, že je to pravda, či už na úrovni biologickej alebo duchovnej.
V konečnom dôsledku učenie o reinkarnácii prináša viac problémov než
riešení. Logicky proste nestojí za to. A čo o tom hovorí Biblia?
e) Učenie o reinkarnácii je protibiblické. Karma, to je vlastne určitá cesta
spasenia. Človek si určuje svoj osud, jeho dobré skutky môžu uzmieriť či
vyvážiť zlé. Ak nebol úspešný, dostane novú šancu v ďalšom živote, a potom v
ďalšom, až nakoniec sa všetky jeho problémy vyriešia. Reinkarnácia vedie v
konečnom dôsledku k univerzalizmu - viere, že nakoniec všetci ľudia budú
spasení. Človek vlastne nepotrebuje žiadnu pomoc, žiadne spásne dielo Ježiša
Krista. Dokonca nepotrebuje už ani Boha. Preto zvesť o kríži je pre
hinduistu urážkou, pre kresťanského reinkarcionalistu je nanajvýš láskavou
inšpiráciou. Spasenie je dané karmou, nie krížom. Nesmrteľnosť pochádza
zvnútra, nie od Boha. Nádejou človeka je prevtelenie, nie vzkriesenie.
Biblia však nehovorí o tom, že by duša prežívala telo (Ž 146,4; 115,17).
Nehovorí o tom, že by po smrti ešte existovala nová šanca, že by človek žil
niekoľko životov (2 Kor 6,2; Žid 3,7.8; 9,27). Písmo nenecháva žiadny
priestor pre prevteľovanie (Jer 13,23; 17,9). Biblická odpoveď na smrť nie
je reinkarnovanie, ale vzkriesenie (1 Kor 15,12-55). Riešením hriechu nie je
karma, ale kríž, ktorý je garantom i dôkazom Božieho odpustenia.
Reinkarnácia vidí človeka ako dušu uväznenú v tele, ktorého sa jej nakoniec
(snáď) podarí zbaviť. Vzkriesenie však ukazuje, že človek je nedeliteľná
jednotka. Reinkarnácia je proces k zdokonaľovaniu, vzkriesenie je stav
dokonalosti. Reinkarnácia je prechodný stav, v ktorom duša túži zbaviť sa
tela a splynúť s Bohom, vzkriesenie je konečný stav, v ktorom celý človek -
telo, duch i duša - prežíva spoločenstvo s Bohom.

Výkladové poznámky
A. K okultizmu
1. Uvedomujeme si, že tým, že informujeme o svete okultizmu, vystavíme
niektorých ľudí veciam a praktikám, o ktorých predtým nevedeli. Nerobíme to
preto, aby sme v nich vzbudili nezdravú zvedavosť. Zlo oddávna zvláštnym
spôsobom ľudstvo priťahuje. Preto rada apoštola Pavla je aktuálna i dnes:
"Prajem si, aby ste boli múdri v dobrom a neskúsení v zlom." (Rím 16,19 - ČEP)
2. Nie je možné v rámci jedného článku (či biblickej hodiny) prebrať
jednotlivo všetky formy okultizmu a uviesť dôvody, prečo ako kresťania v
nich vidíme nebezpečenstvo. To by bol námet a rozsah na celú knihu. Pre
lepšie zoznámenie sa s problematikou odporúčame nasledujúce knihy:
Okultizmus - Hra s ohněm (Advent 1993), Dr. J. W. Provonsha: Existuje život
po živote? (Advent 1994), R. Morneau: Cesta do nadpřirozeného světa (Advent
1992).
3. Je pravdou, že moderný okultizmus čoraz častejšie používa
"inteligentnejšie" formy, ktoré pre súčasného človeka nie sú také podozrivé
a majú v sebe kus "kresťanstva" či "vedeckosti" ako napr.: ESP
(Extra-sensory perception - mimozmyslové vnímanie), reinkarnácia,
uzdravovanie vierou, biela magika, NDE (Near-death experiences - zážitky na
prahu klinickej smrti), transcendentálna meditácia, psychotronika atď.
Parapsychológia sa dnes snaží dodať niektorým okultným praktikám určitý punc
vedeckosti. Dokonca je možné tieto veci študovať na niektorých univerzitách,
napr. Kalifornská univerzita v Berkeley udeľuje titul bakalára mágie.
Niet pochýb o tom, že existujú rôzne silové, energetické polia, zemské
žiarenie a že rôzni ľudia sú na tieto veci rôzne vnímaví. Ale ak
predpokladáme, že tieto formy energie majú inteligenciu, takže je možné sa
ich dopytovať (sú schopné odpovedať rôznym ľuďom hovoriacim rôznymi
jazykmi), znamená, že máme do činenia s inteligenciou, ktorá stojí mimo našu
dimenziu bytia. Biblia nám jednoznačne hovorí, kto má záujem komunikovať s
človekom takýmito pochybnými metódami (2 Kor 11,14).
B. K prevteľovaniu
1. Viera v reinkarnáciu nesmrteľnej duše nie je moderným vynálezom, verili
tomu tak už Egypťania (pyramídy mali ochrániť telo, aby sa do neho nedostala
duša), Gréci (Platón učil, že v nebi je dvoje dverí, jednými duše
prichádzajú, druhými odchádzajú; dôvod, prečo duša je nesmrteľná, vidí
Platón v tom, že je nestvorená, a teda nezničiteľná), veria tak hinduisti,
budhisti, taoisti, vyskytuje sa v náboženstvách Číny a Japonska. Pod vplyvom
východných náboženstiev sa v posledných desaťročiach viera v reinkarnáciu
explozívne šíri v Amerike i Európe a dostáva sa do myslenia mnohých
formálnych kresťanov. (Kresťania a mohamedáni bežne v reinkarnáciu neveria.)
2. Psychologické svedectvá minulých životov. Existujú dva hlavné
psychologické "dôkazy", ktoré sa uvádzajú v prospech viery v reinkarnáciu:
déją vu a hypnotická regresia.
Déją vu [čítaj: deža vi = už videné] je pocit, ktorý človek má, keď príde na
neznáme miesto a čosi mu hovorí, že tam už predtým bol. Všetko sa človeku
zdá neskutočne známe, a pritom dobre vie, že v živote na tom mieste nebol.
Reinkarnačné vysvetlenie tohto javu je jednoduché: navštívil ho v predošlom
živote. Takýto výklad však nie je jediné možné vysvetlenie tohto
psychologického javu. Môže ísť o "disrytmickú funkciu" predných lalokov
mozgu (ako uvádza Encyclopaedia Britannica), a teda ide o mentálnu ilúziu,
ktorá nemá veľký praktický význam. Niektorí ľudia sú k tomuto javu náchylní
viac než iní.
Hypnotická regresia vyzerá na prvý pohľad značne presvedčivo. Niektorí ľudia
sú v hypnotickom stave schopní uviesť detailné informácie o okolnostiach a
udalostiach z ich predošlých životov. Mnohé z týchto informácií sú
historicky celkom presné. (Mnohé síce nie sú, ale čo s tými, čo presné sú?)
Existuje niekoľko psychologických a psychiatrických vysvetlení (ktoré tu
nebudeme uvádzať, pretože nie sú jednoduché). Okrem toho, na základe Biblie,
pre kresťana je prijateľná myšlienka, že zlí duchovia (satanovi padlí
anjeli) môžu byť schopní vkladať do podvedomia ľudí v hypnotickom stave
určité informácie, či "posolstvá" (1 Sam 28). To by mohlo vysvetľovať
prípady, ktoré nie sme [zatiaľ] schopní vysvetliť inak.
3. Reinkarnácia nezaručuje duchovný rast. Napriek všetkým vedeckým
pozorovaniam a pokusom, 150 rokov po Darwinovi nemáme jediný dôkaz zo
skamenelín či laboratórií, že by sa jedna životná forma zmenila na druhú. Ak
podstatné evolučné zmeny sa nedejú v biologickom svete, aký dôvod máme
domnievať sa, že sa dejú v svete duchovnom? Vyspieva snáď ľudstvo k vyššiemu
typu bytostí, ktoré sú dnes bližšie Bohu, lepšie chápu jeho lásku? Stačí
krátky pohľad do čiernej kroniky.
Ďalší problém s prevteľovaním je, že opakovanie životov ešte nie je zárukou,
že dlh karmy sa bude zmenšovať. Čo keď sa dokonca ešte zvýši? Ak nie sme
schopní robiť to, čo je správne teraz, akú máme záruku, že v ďalšom živote
na tom budeme lepšie? Ak jeden život nestačí na to, aby som prijal Krista,
nemusí stačiť ani nekonečný počet životov.
Reinkarnácia však prináša aj iné nezodpovedané otázky. Ak sa duše neustále
vracajú do nového tela, prečo tak rapídne pribúda ľudí na svete? Prečo toľkí
ľudia tvrdia, že v minulom živote boli Napoleonom, Kleopatrou, či kráľovnou
Viktóriou? Nakoľko je pri prevtelení zachovaná moja identita? Som to vôbec
"ja", keď som už niekto iný?

A čo na záver? Ja si myslím, že už toho bohato stačilo.. :P

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama