Satanizmus

7. prosince 2008 v 15:45 |  náboženstvá, sekty a tak..
Satanizmus prekračuje hranice okultizmu a jeho praktiky boli známe už v Starej zmluve - Sudcovia 6,25.


Satanizmus nie je sekta a nie je to ani organizácia s jednotnou štruktúrou, napriek oficiálnej existencii Cirkvi Satanovej.

Satanizmus je skôr hnutie, ktorého jednotlivé skupiny vznikajú a zanikajú bez akýchkoľvek väzieb na skupiny predchádzajúce. Podstatou tohto hnutia je život človeka v prirodzenej rovnováhe prírody a ľudskej spoločnosti. Satanizmus sa stáva proti každej filozofii alebo náboženstvu ktorá proti rozumu a citom stavia dogmy, preto je považovaný za vzburu. Satanizmus preto často využíva symboly odporcov týchto náboženstiev. V spoločnosti sa prejavuje ako vierouka, filozofia, životný štýl a mágia. Ľuďom často nie je jasné, ktoré konkrétne javy majú vôbec ku Satanizmu vlastne zaradiť.

Podľa etymológie slova satan (hebrejsky nepriateľ, žalobca, odporca) predstavuje Satanizmus totiž hnutie nepriateľov kresťanského Boha. Zjednodušene povedané: satanizmus - antikresťanstvo. Nieje to však tak jednoduché ako by sa mohlo zdať. Podľa Satanistov je totiž slovo Satan staršie ako kresťanstvo i hebrejčina. Podľa všetkého sa totiž preniesol do sanskrtu a do hebrejčiny zo slova Saitan. Saitan kedysi značil vševládneho boha v oblasti mezopotámskej nížiny a bol vyznávaný ešte predsumerskými osadníkmi. Do hebrejčiny sa preniesol ako slovo satan (odporca). Význam slova satan môže byť dnes dvojaký: chápe sa ním ortodoxne v kresťanstve čisté ako slovo, ktoré značí - odporca, tak ako bolo napísané do Biblie a nikdy viac (z neznámeho dôvodu) nebolo preložené, alebo sa ním myslí reálna bytosť - antiboh, ktorá sa stavia proti kresťanskému Bohu. Tu by som rád upozornil že na žiadnom mieste kresťanskej Biblie nieje spomínaný ako reálne existujúca bytosť a ani v prekladoch kde sa mená osôb píšu na začiatku s veľkým písmenom nieje písaná ako Satan, ale iba ako satan.
Satanizmus ako vierouka
Satanizmus niekedy charakterizujú ako antináboženstvo, alebo náboženstvo. V skutočnosti nieje založené na odpore voči kresťanstvu, čiže nieje antináboženstvom, a keďže neverí v žiadneho boha, nieje ani náboženstvom. Satanizmus je iba vieroukou ktorá učí o usporiadaní sveta ktorý poznáme a nie o jeho stvoriteľoch. Najstaršiu formu satanizmu predstavuje satanizmus náboženský. Jeho korene vychádzajú z pohanstva a v priebehu stredoveku sa prejavoval ako jeden z inšpirujúcich zdrojov ľudového čarodejníctva. Vtedy sa formoval ako hnutie vzbury proti krutým sociálnym podmienkam, ako nenávisť voči tomu, čo reprezentovalo daný spoločenský poriadok (katolícka cirkev). Zo zachovaných správ je zrejmé že ide o tragickú paranoidnú fantáziu v mysliach inkvizítorov. Skutoční Satanisti nikdy neuctievali Satana ako reálne existujúcu duchovnú bytosť. Na svojich zhromaždeniach na opustených a spustnutých miestach, tzv. sabatoch, oslavovali svoj život a konali rituáli. Dejiny písaného Satanizmu ako intelektuálskej ideológie sa však začínajú až v 17. storočí. Hlavne v západnej Európe to bolo obdobie nastupujúceho spoločenského marazmu a dekadencie, obdobie úpadku náboženskej viery a jej nahrádzania vedou a pohanskou mágiou. Vo vtedajšom Francúzsku zorganizovala Katarína Deshayesová, parížska čarodejnica, rozsiahle sprisahanie, ktorého cieľom bolo udržať pre markízu de Montespan, milenku kráľa Ľudovíta XIV., jeho trvalú priazeň.
Ako však upadala náboženská viera, stávali sa satanistické aktivity stále viac a viac len hrou na pobavenie, priťahujúcou sadomasochistov a iných sexuálnych deviantov, ktorých hlavným motívom nebola životná filozofia, ale sexualita spájaná s niektorými obradmi. Také to bolo aj na začiatku 18. storočia v anglickom Hellfire Club (Klube pekelného ohňa), kde sa pod vedením sira Francise Dashwooda konali pre spoločenskú smotánku karnevalové obrady, pri ktorých sa konal masový sex.
Satanizmus zmiešaný s prvkami slobodomurárskeho učenia hral ústrednú úlohu aj v magickej koncepcii najväčšieho satanistu 20. storočia, Angličana Aleistera Crowleyho (1875-1947). Crowley sa sám považoval skôr za antikrista, mága a "Beštiu 666" ako za uctievača diabla. Crowleya ťažko možno považovať za reálneho Satanistu, skôr magika, ktorý na sklonku svojho života prišiel o rozum. A predsa jeho spisy značne ovplyvnili vývoj súčasného satanizmu. Crowleyho základnou myšlienkou bol tzv. thelemický zákon (gr. thelema = vôľa): "Rob, čo chceš, to nech je tvoj celý zákon". V roku 1920 sa Crowley s malou skupinkou nasledovníkov odsťahoval na Sicíliu, kde založil opátstvo Thelema, aby odtiaľ šíril svoje nové "evanjelium" do celého sveta. V roku 1921 prinútil capa, aby sa páril s jeho stálou družkou Leah Hirsigovou, ale šírenie nového náboženstva po svete aj napriek tomu zlyhalo. Navyše, keď jeden člen "opátstva" zomrel, pretože počas magického rituálu vypil krv chorej mačky, Mussolliniho úradníci skupinu z Talianska vyhnali. V roku 1912 bol Crowley uvedený do hermetického rádu 0. T. 0. (Ordo Templi Orientis - rád východného chrámu) a po niekoľkých rokoch sa stal hlavou jeho britskej organizácie. 0. T. 0. malo niekoľko pobočiek na celom svete a jednou z nich bola aj tzv. thelemická cirkev v Kalifornii. V jej čele stál odborník na raketové motory Jack Parsons. Thelemická cirkev sa stala slávnou, keď sa Parsons pokúšal priviesť na zem z hviezdnych sfér "mesačné dieťa" a vteliť ho do maternice žijúcej ženy. Prvé tri marcové dni roku 1946 mal raketový vedec pohlavný styk s jednou svojou obdivovateľkou ("babylonskou dievkou") a pomocou zariekavaní sa ju pokúšal priviesť do iného stavu. Keď sa mu to nepodarilo, ušla mu kandidátka na spomínanú "dievku" s desaťtisíc dolármi vo vrecku so spisovateľom sci-fi Ronom Hubbardom, ktorý robil sexuálne vyčerpanému mágovi pomocníka. "Úplne šaliem, keď sa musím pozerať na idiotstvo takých nepodarkov," napísal o tomto pokuse Crowley predstaviteľom O. T. O. v USA. Sám Parsons bol roztrhaný pri výbuchu vo svojom podzemnom chemickom laboratóriu v Pasadene v roku 1952 a približne v tom istom čase si druhý z týchto "nepodarkov" Hubbard založil vlastnú vysoko prosperujúcu náboženskú organizáciu - scientologickú cirkev.

Najnovšie praktizovala svojrázny kult diabla spojený so sexuálnou mágiou aj cirkev posledného súdu (Church of Final Judgement), založená r. 1967 Robertom DeGrimstonom a jeho ženou Mary Anne, bývalou prostitútkou. Táto cirkev pochádzajúca z Anglicka núti svojich členov ku krvavým rituálom. Preslávila sa pochodmi s cvičenými bielymi vlčiakmi ulicami San Francisca a Los Angeles a aj tým, že priaznivcom tejto skupiny sa stal Charles Manson, človek vyhlasujúci sa za Satana aj Krista v jednej osobe, ktorý je známy vraždou hollywoodskej herečky Sharon Tateovej a jej priateľov dňa 9. augusta 1969. Je však už pravdou, že krvavé obete dnešní satanisti celkom odmietajú. Poslednou významnou skupinou náboženského prúdu satanizmu bol v USA tzv. Séthov chrám Michaela Aquina a jeho ženy Lilith Sinclairovej. Tento kult vznikol v r. 1975 a ako hlavný pilier chrámového učenia bolo okrem odmietania krvavých obetí vyhlásené prijatie Sétha čiže Satana ako osoby. Aquino hlásal, že anjel Aiwass, ktorý sa zjavil Crowleyovi v roku 1904 v Káhire, bol v skutočnosti boh smrti Séth. Ten vraj obdaroval človeka inteligenciou a umožnil mu stať sa bytosťou podobnou Bohu. Aby to dosiahol, musí sa však človek najprv zbaviť "spánku", ktorý je jeho normálnym funkčným stavom, a musí dosiahnuť "sebauvedomenie" pomocou procesu nazvaného "xepering". Ten pozostáva z čítania, prijímania vedomostí a konania rituálov. V časoch najväčšieho rozmachu mala Aquinova cirkev asi sto členov, ale v druhej polovici osemdesiatych rokov sa prakticky rozpadla.
Satanizmus a morálka
Silný protiklad k týmto uvedeným skupinám predstavuje kalifornská cirkev Satanova a jej menšie organizácie. Tieto "cirkvi" reprezentujú celkovú väčšinu súčasných satanistických organizácií. Zakazujú rituálne obete ľudí a zvierat a odradzujú svojich členov od účasti na akejkoľvek ilegálnej činnosti. Protestujú však proti kresťanskej morálke a morálke ostatných duchovných náboženstiev, ktorú považujú za pokryteckú, slabošskú a škodlivú. Vyhlasujú narcistickú vieru v človeka, ktorý nie je spútaný žiadnymi obmedzeniami, žije voľne a je mu všetko dovolené. Proti solidarite stavia egoizmus, proti odpusteniu odplatu, proti súciteniu boj. Satan nie je chápaný ako reálne existujúca duchovná bytosť, ale ako symbol moci, pravdy, osvietenia, voľnosti, pokroku a radosti.
Za uznávanú hlavu tohto prúdu satanizmu a súčasne za najväčšieho satanistu 20. storočia je považovaný Anton Szandor LaVey, ktorý sa narodil v roku 1930. V 15 rokoch ušiel z domu a pracoval v cirkuse ako pomocný krotiteľ šeliem, potom ako púťový hypnotizér a nakoniec ako hráč na parný organ. Keď sa v r. 1951 oženil, prihlásil sa na štúdium kriminalistiky v San Franciscu a súčasne si privyrábal ako policajný fotograf. Vraj znechutený násilím, ktoré videl okolo seba, začal študovať okultné vedy a vo svojom dome usporadúval ezoterické prednášky. Počas "Valpurginej noci" (z 30. apríla na 1. mája) v roku 1966 si vyholil hlavu a prehlásil sa za veľkňaza cirkvi Satanovej.
LaVey si však získal slávu ako autor Satanskej biblie (1969), ktorá sa stala Satanistickým bestsellerom. V najzrozumitelenjšom spôsobe opisuje svoju životnú filozofiu "egoteizmus". LaVey ho charakterizoval ako ideológiu oslobodenia sa od pút konvencie a slabošskej morálky, zbožštenie seba samého, niečo na hranici medzi psychoterapiou a náboženstvom. Ja je boh a to jediné je naozaj Satanské. Vďaka LaVeyovi sa cirkev Satanova stala najrozšírenejšou satanistickou organizáciou na svete s asi 1 miliónom členov v Amerike a mnohými pobočkami po celom svete tzv. "grottoes".
V Česku sa už niekoľko rokov hlási k LaVeyovej cirkvi Satanovej kapelník skupiny Root Jiří Valter (alias Big Boss) a jeho obdivovatelia.
Jiří Valter nie je LaVey a Česká republika 90. rokov nie sú Spojené štáty rokov šesťdesiatych. Po 40 rokoch komunizmu, ktorý sám bol egoteistickou ideológiou par excellance, pripomínajú Valterove prejavy najviac ateistické príručky z 50. rokov.
Po LaVeyovej smrti v roku 1998 sa Karla LaVeyová prehlásila za veľkňažku a založila First Church of Satan (prvá cirkev Satanova)
Satanizmus a kultúra
Zatiaľ čo skutoční Satanisti neveria v Satana a podieľajú sa na tvorbe novej kultúry, zaujímajú sa o filozofiu a prehodnocujú všetky nielen morálne hodnoty a dogmy, existujú v našich podmienkach jednotlivci i skupiny, ktorým z celej ich satanistickej charakteristiky ostalo veľmi málo. Títo Satanisti (ak ich vôbec možno za Satanistov považovať), veria v reálneho Satana, alebo o Satanovi často ani príliš neuvažujú, ukájajú svoje potreby bez obmedzení nehladiac na následky, často môže ísť o nebezpečných deviantov. Sú to väčšinou osamelí mladí ľudia, ktorí žijú na okraji spoločnosti, v lepšom prípade zavrhujú všetky tradičné hodnoty krásy a života.
Niekedy sa združujú, avšak nevytvárajú pevnejšie organizácie, často žijú samotársky. Vždy však vyznávajú svoju vlastnú verziu satanizmu, ktorého rituály si tvoria na základe literatúry o tejto téme. Takýto ľudia svojsky chápu LaVeyovu Satanskú Bibliu, alebo iné Satanského diela, aj keď je v nich striktne vymedzené čo Sataizmus je a čo nie. Niekedy sa spôsob života týchto individuí spája s užívaním drog, hlavne halucinogénov, a s fanatickou oddanosťou metalovej hudbe.
Predovšetkým posledných 20 rokov zaznamenalo explóziu záujmu o skupiny tzv. metalu, ktorého symbolika aj tvorba má často satanistické alebo démonické prvky, ktorými sa snaží šokovať a vytvoriť si tak individuálny štýl vlastnej tvorby a najmä stať sa slávnejšími.
Tisícky mladých ľudí dnes nosí tričká vyzdobené obráteným pentagramom, ale s príveskom pentagramu. Bežne vidno sprejom nastriekané satanistické symboly a heslá na náhrobných kameňoch opustených cintorínov a aj na stenách učilíšť a ubytovní mládeže. Diabol neexistuje, to si však nemôžu niektorí pseudosatanisti uvedomiť. Satanizmus je najmä životná filozofia, nie propagácia niečoho čo vôbec neexistuje.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 darkdevil darkdevil | 26. února 2009 v 12:44 | Reagovat

:))))

2 Kolcak Kolcak | E-mail | 5. prosince 2012 v 19:30 | Reagovat

,,Tu by som rád upozornil že na žiadnom mieste kresťanskej Biblie nieje spomínaný ako reálne existujúca bytosť a ani v prekladoch kde sa mená osôb píšu na začiatku s veľkým písmenom nieje písaná ako Satan, ale iba ako satan.,,
Si si istý????Satan vlastným menom Lucifer.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama