Vo vetre

6. prosince 2008 v 23:27 |  keď mi bolo tak všelijak..
Sedím v okne, dolu hladím
rosa padá na trávu
vypila som flašu vína
mám napiču náladu.

Hmla je hustá, je mi zima
všetci dávno tuho spia
ja počúvam pieseň vetra
čo v korunách stromov hrá.

Ako hrá a ako spieva
lístie šuští tiež tú pieseň
takú krásnu a tak smutnú
že to už viac neunesiem.

Chcem letieť s vetrom opreteky
ponad tými stromami
chcem letieť tak ďaleko
ako sa mi podarí.

Všade ostalo tak ticho
keď ten vietor prestal viať
to si ma on naozaj
so sebou preč nechcel vziať?

Sklamaná si v okne vstanem
ešte naňho zakričím
nech ma počká že idem s ním
rýchlo za ním vyskočím.

Škoda že ma nepočul
nevrátil sa pre mňa späť
ja sa stratím v šere ulíc
chcem tam zomrieť a to hneď.

Nikde ani živej duše
všetko je tak veľmi pusté
prejdem pešo až ku lesu
tlačím sa cez kríky husté.

Predieram sa, už nevládzem
veď tie ostré konáre
každým mojím ďalším krokom
šlahajú mi do tváre.

Po kolená stojím v blate
nemôžem sa pohnúť z miesta
najhoršie je, že z kaluže
nevedie von žiadna cesta.

Cítim vánok, potom výchor
on sa pre mňa vrátil?
Volám k nemu o pomoc
no v dialke sa zas stratil.

Tak tam stojím ako socha
cítim ako klesám hlbšie
ja si pri tom začnem spievať
pieseň vetra čo mi ušiel.





 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama