Zrkadlo

6. prosince 2008 v 23:37 |  keď mi bolo tak všelijak..
Smútok cítiť vo vzduchu
a úzkosť preniká stenami
úsmev vytratil sa preč
a slzy padajú mi po tvári.

Nehybne hľadím na stenu
kde môj obraz stále je
va veľký rám, veľký kus skla
a čistobiele pozadie.

Skrčená v kúte sa dívam
už dohára posledná sviečka
s posledným blikotom svetla
zatvárajú sa mi viečka.

Zrazu sa strhnem, spustím rev
rev ako divé zviera
silno plačem a tak kričím
na celý svet zanevieram.

Všetko leži v temnote noci
prudko dýcham a mám strach
steny ma pomaly hlcú
spoločnosť mi robí prach.

Cítim ako sa približujú
začínajú ma silno zvierať
stále plačem, stále prosím
neprestávam hlasno revať.

Izba sa stále zmenšuje
čakám kedy steny padnú
celý svet sa somnou točí
myšlienky mi silu kradnú.

Celé telo sa mi trasie
pot mi tečie po tvári
nech sa snažím ako viem
utiecť sa mi nedari.

Stále hľadím na ten obraz
vidím ako stena dýcha
zrazu počuť slabý hlas
len telo tomu hlasu chýba.

Počujem ako ma volá
tlmený hlas z obrazu
nechcem ale neviem prečo
k nemu kráčam odrazu.

V tom je to už hlučný smiech
niekto odtiaľ pozerá
a mne sa začnú od strachu
brutálne triasť kolená.

Trasúcou sa rukou chcem
pohladiť ten starý rám
no v tom sa obraz rozletí
všetky črepy v tvári mám.

Chcem dýchať no nemôžem
strach mi hrdlo zviera
krv mi tečie po tvári
zomriem ako zviera.

Naposledy si skryjem tvár
do spotených dlaní
a spokojne si ľahnút spät
už mi nič nebráni.




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Porcelaine_Puppe Porcelaine_Puppe | Web | 2. června 2011 v 21:58 | Reagovat

Moc sa mi to páči! :)

2 Iris De Sang Iris De Sang | Web | 3. června 2011 v 7:53 | Reagovat

[1]: Ďakujem. Je to moja z prvých a veľmi oblúbených

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama