Narcistická porucha osobnosti

19. listopadu 2009 v 12:34 |  Poruchy osobnosti a správania u dospelých
Človek s narcistickou poruchou osobnosti má dlhodobý neprimeraný pocit vlastnej sebadôležitosti, výnimočnosti a nadradenosti nad druhými. Osoby s narcistickou poruchou osobnosti sa týmito vlastnosťami a nadmerným vyžadovaním oceňovania od druhých dostávajú do opakovaných a niekedy vyhrotených konfliktov. Na kritiku či nepotvrdenie vlastnej jedinečnosti reagujú často veľmi odmietavo, konfrontačne a agresívne, ale niekedy aj depresívne. Majú problém s empatiou voči druhým a cítia sa nimi nepochopení. Často sa opájajú rôznymi fantáziami, v ktorých je preukázaná ich jedinečnosť, výnimočnosť - napríklad, že sú slávni objavitelia, umelci a podobne. Navzdory prípadnému talentu často pre svoju potrebu okamžitého ocenenia nedoťahujú svoje plány dokonca a začnú hľadať ocenenie v inej oblasti.

Pri narcistickej poruche osobnosti ide o extrémny variant bežne sa vyskytujúcich a dôležitých vlastností, ako sú sebavedomie, sebaúcta a sebapresadenie. Predpokladá sa, že v pozadí tejto poruchy je neustála sebaneistota a obavy z odmietnutia druhými. Ľudia s narcistickou poruchou však ťažko získavajú náhľad na podstatu svojich ťažkostí a skôr vytrvalo obviňujú druhých. Ak nenájdu uznanie v nejakej skupine či oblasti ich záujmu, často sa rýchlo preorientujú iným smerom. Porucha sa vyskytuje častejšie u mužov, výskyt v dospelej populácii sa odhaduje na menej ako jedno percento.

Príčiny výskytu narcistickej poruchy osobnosti nie sú dostatočne vyjasnené. Z biologických faktorov, ktoré prispievajú k vzniku narcistickej poruchy osobnosti sú to dedičné vplyvy (pozri rizikové faktory). Za významnú príčinnú premennú sa považuje aj nevyrovnaná, excentrická rodinná výchova s nestálymi vzťahmi a pravidlami, kde sa zdôrazňujú hodnoty ako výnimočnosť, predurčenosť a nadradenosť členov rodiny či pacienta. Narcistická porucha osobnosti, alebo jej príznaky nie sú zriedkavé u reálne úspešných, nadaných či inak výnimočných ľudí. U týchto ľudí sa porucha zvykne paradoxne ešte zhoršovať, pravdepodobne pre vyhrotenú konfrontáciu s konkurentmi.
Je veľmi ťažké uspokojiť potrebu človeka s narcistickou poruchou osobnosti po uznaní vlastnej výnimočnosti. Z hľadiska psychických príčin sa uvažuje nad hlbokou sebaneistotou, neistotu vo vzťahoch k druhým a k životných hodnotám, ktoré sú hyperkompenzované presvedčením o svojej jedinečnosti. Akékoľvek vnímané spochybnenie či nepotvrdenie tejto skutočnosti následne vníma človek s narcistickou poruchou osobnosti ako silný a nepriateľský útok zo strany druhých a aktívne až agresívne na to reaguje, niekedy však prepadá depresii. V neskoršom veku a pri opakovanom neúspechu či nenaplnení vlastných predstáv sa niekedy zvyknú uťahovať do seba a existuje zvýšené riziko rozvoja depresívnej poruchy.

Ako pri všetkých diagnózach porúch osobnosti aj pri schizoidnej poruche osobnosti musia byť splnené všeobecné diagnostické kritériá pre poruchy osobnosti podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10):
Musí ísť o dlhodobé stavy, ktoré sa nedajú prisúdiť poškodeniu mozgu, inej psychiatrickej poruche a ktoré vyhovujú nasledovným kritériám:
  • (a) výrazne disharmonické postoje a správanie, ktoré zvyčajne zahrňujú niekoľko funkčných oblastí, napr. afektivitu, vzrušivosť, kontrolu impulzivity, spôsoby vnímania, myslenia a štýl vzťahov k ostatným ľuďom,
  • (b) abnormálny vzorec správania je trvalý, dlhodobý a nie je obmedzený na epizódy duševnej poruchy,
  • (c) vzorec abnormálneho správania ovplyvňuje celú osobnosť a je jasne maladaptívna v širokom rozsahu osobných i sociálnych situácií,
  • (d) vyššie uvedené prejavy sa vždy objavujú v priebehu detstva či dospievania a pokračujú do dospelosti,
  • (e) porucha vedie k značnej osobnej nepohode, čo ale môže byť zrejmé až v neskoršom priebehu,
  • (f) porucha je zvyčajne, nie vždy, spojená s významným zhoršením výkonu, ako v zamestnaní, tak aj v spoločenskej oblasti.
(podľa MKCH-10, s.178-179)
Špecifické kritériá pre diagnózu narcistickej poruchy osobnosti nie sú v systéme MKCH-10 uvedené a táto porucha spadá pod kategóriu F60.8 - Iné nešpecifické poruchy. Uvádzame preto špecifické kritériá podľa Diagnostického a štatistického manuálu DSM-IV, ktorý vytvorila Americká psychiatrická asociácia, ale používa sa aj vo svete pri mnohých výskumných štúdiách.
Pre človeka s narcistickou poruchou osobnosti je podľa DSM-IV typický:
Pretrvávajúci pocit grandiozity (vo fantázii či správaní), potreba obdivu a nedostatok empatie, ktoré zvyčajne začínajú v ranej dospelosti a prejavujú sa v najrôznejších súvislostiach, tak ako je určené nasledujúcimi (piatimi či viac) príznakmi:
  • (1) velikášsky pocit vlastnej dôležitosti (preháňanie úspechu a talentu, očakávanie uznania vlastnej nadradenosti bez zodpovedajúcich úspechov),
  • (2) opájanie sa fantáziami o vlastnej úspešnosti, moci, brilantnosti, kráse či ideálnej láske,
  • (3) viera vo vlastnú jedinečnosť a zvláštnosť a v to, že môže byť pochopený výhradne výnimočnými ľuďmi, poprípade, že sa môže stretávať len s jedinečnými či vysokopostavenými ľuďmi alebo inštitúciami,
  • (4) potreba nadmerného obdivu,
  • (5) pocit oprávnenia, prehnané požiadavky a očakávania prednostného zaobchádzania či automatického súhlasu s vlastnými požiadavkami,
  • (6) zneužívanie druhých k vlastnému prospechu,
  • (7) nedostatok empatie, t.j. neochota alebo neschopnosť rozpoznať a vžiť sa do pocitov a potrieb druhých,
  • (8) arogantné, povýšené a domýšľavé postoje či správanie.
Príklad:
Študent vysokej školy sa opakovane dostáva do konfliktov s vyučujúcimi i spolužiakmi. Kvôli nesplneniu podmienok a opakovaniu skúšok študuje školu už o dva roky dlhšie. Jadrom konfliktov medzi ním a okolím je jeho neúctivé a slovne agresívne správanie či urážanie ostatných, keďže má často pocit, že ho dostatočne neoceňujú, nevážia si ho a celkovo ho nechápu. K druhým má tendenciu pristupovať s nadradenosťou, v škole často vystupuje s rôznymi seminárnymi prácami na netradičné či kontroverzné témy, ktoré ale často nestihne dokončiť či odovzdať.
Píše rôznym významným zahraničným odborníkom v oblastiach, ktoré ho práve zaujímajú, a svojou korešpondenciou následne obhajuje svoje postoje a presvedčenia, alebo ich používa ako dôkazy vlastnej jedinečnosti. Svojim spolužiakom otvorene dáva najavo svoju celkovú "prevahu". To u nich vedie k odmietaniu, alebo zosmiešňovaniu, čo znáša veľmi ťažko. Spolužiaci sú presvedčení, že je inteligentný, ale jeho správanie ich odpudzuje a považujú ho za "detinské" a nezrelé. Má veľké plány, že keď skončí školu bude sa venovať ním rozpracovanému projektu, ktorý významne ovplyvní nielen vedeckú oblasť, ktorú študoval. Začal študovať aj ďalšiu školu, ale po prvom semestri ju zanechal.
Vyrastal vo veľmi konfliktnej rodine. Rodičia sa rozviedli, keď bol malý a v rôznych časových obdobiach si ho navzájom "prehadzovali". Matka ho rozmaznávala a opakovane vyjadrovala rôzne očakávania, kým všetkým by sa mohol stať. On sám odmalička sníval, že keď bude veľký, stane sa slávnym a ostatní ho budú obdivovať. V súčasnosti cíti veľkú frustráciu z neuznania jeho osoby a jeho vízií, na čo okrem kritiky a agresie voči okoliu niekedy reaguje depresívne a nadmerne užíva alkohol.

K rizikovým faktorom patrí výskyt psychických porúch v príbuzenstve, najmä porúch osobnosti (histriónska, emočne nestabilná či narcistick porucha), ale aj depresívnych porúch či bipolárnej afektívnej poruchy. Z hľadiska environmentálnych vplyvov je rizikovým disharmonické, excentrické a nevyrovnané rodinné prostredie, kde sa prehnane zdôrazňuje výnimočnosť, jedinečnosť a dôležitosť pacienta či iných členov rodiny alebo príbuzenstva a chýba primerané zrkadlenie osobnosti dieťaťa a jeho výkonu.

Diagnostika narcistickej poruchy osobnosti stojí na dôkladnom klinickom rozhovore s pacientom a získaní podrobnej osobnej, rodinnej a pracovnej histórie (anamnézy) nielen od samotnej osoby ale najlepšie aj od blízkych ľudí - partnera/ky, rodiny, priateľov a pod. Žiadna porucha, ani narcistická porucha osobnosti by nemala byť v žiadnom prípade dávaná narýchlo a len na základe jednej metódy posúdenia (napr. osobnostného dotazníka, či rozhovoru).

Primárna prevencia pre rozvoj narcistickej poruchy osobnosti je odstraňovať rizikové faktory jej vzniku. K tým patrí dominantná ale ochraňujúca výchova zo strany rodičov, spojená s nekritickým zdôrazňovaním výnimočných schopností a vlastností dieťaťa a často aj členov rodiny vôbec.

Liečba symptómov narcistickej poruchy je komplikovaná. Človek s narcistickou poruchou zvyčajne nemáva pocit, že by problém bol v ňom, typicky práve naopak. Cíti sa byť výnimočný a je presvedčený, že druhí ľudia mu nerozumejú, závidia mu a nedoceňujú ho. Zvyčajne sa obracia na odborníkov z oblasti duševného zdravia skôr v rámci depresívnych ťažkostí a sťažuje sa na nepochopenie zo strany druhých. V prípade rozvoja depresie je možné podávanie antidepresív, pri kolísaní nálady je možné zvážiť lieky zo skupiny tzv. stabilizátorov nálady.
Z psychoterapeutických postupov nie je zvyčajne možné použiť špecifické tréningové či na problém zamerané postupy. Dôvodom je premenlivosť konkrétnych problémov a tém, ktoré pacient s narcistickou poruchou prináša. Dôležité je postupné budovanie náhľadu na vlastné správanie, jeho príčiny a reakcie okolia. Pre dosiahnutie pozitívnej zmeny asi bude nutná skôr dlhodobá psychoterapia, kde dôležitú úlohu zohráva aj vzťah s terapeutom.

Problémom osoby s narcistickou poruchou osobnosti môže byť dosť "tekavý" a hektický životný štýl, keďže sa snaží o neustále oceňovanie seba a svojej osoby. V prípade, že sa nedočká naplnenia potrieb uznania a ocenenia má človek s narcistickou poruchou osobnosti tendenciu byť rýchlo frustrovaný, stráca motiváciu a často sa vrhne na novú oblasť ale hľadá potvrdenie u iných ľudí. Pozitívnou zmenou by mohlo byť priebežné ale primerané oceňovanie (sa) za dosiahnuté aj menšie úspechy a snaha znížiť na výkon orientovaný životný štýl.

Narcistická porucha osobnosti súvisí s vyšším rizikom výskytu inej psychickej poruchy, najmä depresívnej reakcie a veľkej depresívnej poruchy. Pre pocity vnútorného napätia a depresie, ktoré niekedy nedáva najavo je u človeka s narcistickou poruchou osobnosti aj vyššie riziko závislosti od návykových látok, najmä alkoholu.

Niekedy sa zvyknú rozlišovať dve formy narcistickej poruchy osobnosti. V prvom prípade ide o ľudí, ktorí sú veľmi citliví a vnímaví na ocenenie ale aj najmenšie známky zneváženia a kritiky, ktorú nesú veľmi ťažko. Majú lepšiu prognózu uvedomiť si neprimeranosť svojich reakcií a tým, že sa snažia vnímať reakcie druhých, sa s nimi lepšie nadväzuje vzťah a sú ochotnejší k niektorým zmenám. Pri vnímanom odmietaní či nedocenení reagujú s pocitmi zranenia a depresie. V druhom prípade ide o málo empatickú, na seba zameranú formu narcistickej poruchy, kedy je ochota zaoberať sa názormi a potrebami druhých a pravdepodobnosť náhľadu na svoju poruchu nižšia. Na rozdiel od prvej skupiny častejšie reagujú hnevom, odmietaním a útočením voči ľuďom, ktorí ich domnelo či naozaj kritizujú či neoceňujú.
V oboch prípadoch, ak máme záujem a dobrý vzťah s človekom s narcistickou poruchou osobnosti, možno taktne ale dôsledne upozorňovať na nevhodnosť či premrštenosť jeho reakcií voči nám či okoliu, spolu s ponúkaním alternatívnych konštruktívnejších reakcií. Dôležitou súčasťou je aj primerane oceňovať, ale nenechať sa vtiahnuť do neustáleho pritakávania. Niektoré konkrétne rady a postupy je možné nájsť v knihe "Opuštěnost a sebeodcizení. Nové přístupy k terapii narcistické poruchy osobnosti."
 


4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 John Powder John Powder | E-mail | Web | 20. června 2013 v 14:11 | Reagovat

Narcistická žena vs. empatický muž:
john-powder.cz/psychiatry/npdfemale-empath.htm

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.