Úzkostná (vyhýbavá) porucha osobnosti

19. listopadu 2009 v 10:57 |  Poruchy osobnosti a správania u dospelých
Úzkostná (vyhýbavá) porucha osobnosti sa prejavuje nadmernou a ťažko korigovateľnou tendenciou reagovať úzkostne na rôzne životné situácie. Najproblémovejšie sú pre osobu s úzkostnou poruchou osobnosti najmä nové situácie, zvlášť ak sú spojené s kontaktom s novými ľuďmi alebo podávaním nejakého výkonu pred ostatnými. Základnou reakciou úzkostnej poruchy osobnosti je snaha vyhnúť sa takýmto situáciám, s čím súvisia aj tzv. anticipačné obavy (obavy, čo sa stane, alebo čo by sa v určitej situácii mohlo stať).

Má tendenciu preceňovať pozitívne vlastnosti druhých a svoje podceňuje. V porovnaní s druhými sa tak človek s úzkostnou poruchou osobnosti cíti menejcenný, neschopný, slabý. Veľmi sa obáva odmietania zo strany druhých a na takto vnímané situácie reaguje buď úzkostne a stiahnutím sa, alebo zlosťou a nepriateľstvom.
Úzkostná (vyhýbavá) porucha osobnosti sa podľa odhadov vyskytuje asi u 1% dospelej populácie a predpokladá sa rovnomerný výskyt u mužov i žien. Podľa niektorých odborníkov sa príznaky úzkostnej (vyhýbavej) poruchy do značnej miery prekrývajú s príznakmi sociálnej fóbie.

Príčiny vzniku úzkostnej (vyhýbavej) poruchy osobnosti nie sú dostatočne preskúmané. Predpokladá sa vzájomná interakcia biologických vplyvov (dedičnosť, ale aj chronické zdravotné problémy) a úzkostlivej, stereotypnej a nadmerne ochraňujúcej výchovy.

Ako pri všetkých diagnózach porúch osobnosti aj pri paranoidnej poruche osobnosti musia byť splnené všeobecné diagnostické kritériá pre poruchy osobnosti podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10):
Musí ísť o dlhodobé stavy, ktoré sa nedajú prisúdiť poškodeniu mozgu, inej psychiatrickej poruche a ktoré vyhovujú nasledovným kritériám:
  • (a) výrazne disharmonické postoje a správanie, ktoré zvyčajne zahrňujú niekoľko funkčných oblastí, napr. afektivitu, vzrušivosť, kontrolu impulzivity, spôsoby vnímania, myslenia a štýl vzťahov k ostatným ľuďom,
  • (b) abnormálny vzorec správania je trvalý, dlhodobý a nie je obmedzený na epizódy duševnej poruchy,
  • (c) vzorec abnormálneho správania ovplyvňuje celú osobnosť a je jasne maladaptívna v širokom rozsahu osobných i sociálnych situácií,
  • (d) vyššie uvedené prejavy sa vždy objavujú v priebehu detstva či dospievania a pokračujú do dospelosti,
  • (e) porucha vedie k značnej osobnej nepohode, čo ale môže byť zrejmé až v neskoršom priebehu,
  • (f) porucha je zvyčajne, nie vždy, spojená s významným zhoršením výkonu, ako v zamestnaní, tak aj v spoločenskej oblasti.
(podľa MKCH-10, s.178-179)
Špecifické kritériá pre diagnózu úzkostnej poruchy osobnosti.
Úzkostná (vyhýbavá) porucha osobnosti je charakterizovaná:
  • (a) trvalými a prenikavými pocitmi napätia a obáv,
  • (b) presvedčením o vlastnej sociálnej nešikovnosti, nedostatku osobnej príťažlivosti alebo menejcennosti vo vzťahu k iným,
  • (c) nadmerným zaoberaním sa tým, že bude kritizovaný alebo odmietnutý v sociálnych situáciách,
  • (d) nechuťou stretávať sa s ľuďmi, ak nie je isté, že bude obľúbený,
  • (e) obmedzeniam životného štýlu kvôli potrebe fyzickej istoty,
  • (f) vyhýbanie sa sociálnym a pracovným činnostiam, ktorých významnou súčasťou je medziľudský styk, a to zo strachu pred kritikou, nesúhlasom alebo odmietnutím.
Príklad:
Muž v strednom veku, ženatý, má jedno dieťa. Ako dieťa bol veľmi hanblivý a utiahnutý. Bol jediným dieťaťom, rodičia sa skoro rozviedli, vychovávala ho mama, ktorá sa o neho veľmi starala, so všetkým mu pomáhala. Doteraz sa na mamu obracia, keď potrebuje niečo vybaviť, najmä na úradoch. Na základnej i strednej škole bol radový člen triedy. Úspešne skončil vysokú školu, aj keď počas skúškového obdobia trpel úzkosťou a rôznymi zdravotnými ťažkosťami. Veľmi ťažko znášal povinnú vojenskú službu, trpel úzkosťou, a veľakrát navštívil vojenského lekára s rôznymi zdravotnými problémami.
Po vojne sa oženil, vzťah s manželkou sa javí ako harmonický. Dlhé roky pracoval v jednej štátnej spoločnosti, odkiaľ ho po reštrukturalizácii prepustili napriek odslúženým rokom a nadpriemernému vzdelaniu, čo znášal veľmi ťažko. Trpel pocitmi menejcennosti, utiahol sa do seba a vyhýbal sa hľadaniu novej práce. Bol dlhodobo nezamestnaný, nakoniec sa zamestnal v inej štátnej organizácii na stabilnom, ale vzhľadom k vzdelaniu i skúsenosti nízkom poste. Svoju prácu vykonáva svedomite a veľmi mu záleží na mienke okolia. V súčasnej práci je obľúbený pre svoju ochotu pomôcť, čo ale kolegovia niekedy zneužívajú.

Rizikovými faktormi pre vznik úzkostnej poruchy osobnosti je výskyt tejto poruchy osobnosti, výskyt depresívnych či úzkostných porúch v príbuzenstve, najmä sociálnej fóbie. Z hľadiska výchovy je rizikovým faktorom úzkostlivý, nadmerne kontrolujúci a ochraňujúci štýl výchovy zo strany rodičov. Riziková však môže byť aj tvrdá, dominantná výchova, najmä u dieťaťa citlivej a neistej povahy. U detí, ktoré sú napriek povzbudzujúcej a láskavej rodinnej atmosfére v detstve chronicky hanblivé a bojazlivé, je významne vyššie riziko rozvoja úzkostnej (vyhýbavej) poruchy osobnosti.

Ako pri každej poruche osobnosti, aj diagnostika úzkostnej (vyhýbavej) poruchy osobnosti stojí na dôkladnom klinickom rozhovore s pacientom a získaní podrobnej osobnej, rodinnej a pracovnej histórie (anamnézy) nielen od samotnej osoby ale najlepšie aj od blízkych ľudí - partnera/ky, rodiny, priateľov a pod. Žiadna porucha osobnosti, ani vyhýbavá porucha osobnosti by nemala byť diagnostikovaná narýchlo a len na základe jednej metódy posúdenia (napr. osobnostného dotazníka, či rozhovoru).

Dostupná primárna prevencia je láskavá, podporujúca, ale nie príliš ochraňujúca výchova v rodine. V prípade rozvinutia úzkostnej poruchy osobnosti sú dôležitou prevenciou pred zhoršením príznakov podporujúce a stabilné vzťahy s blízkymi a udržiavanie zabehnutého systému. Ak by sa však príznaky úzkostnej (vyhýbavej poruchy) napriek tomu dlhodobejšie zhoršovali bez prítomnosti nových významných životných záťaží, je vhodné kontaktovať psychiatra či psychológa.

Človek s úzkostnou (vyhýbavou) poruchou osobnosti často dobre funguje v zabehnutých vzťahoch, práci a podobne. Problémom bývajú nové situácie, najmä spojené s potrebou prezentovať sa pred ľuďmi, vytvárať nové vzťahy a riešiť rôzne interpersonálne konflikty. Zhoršenie príznakov úzkostnej (vyhýbavej) poruchy je možné potlačiť antidepresívami. Neodporúča sa užívanie liekov proti úzkosti, keďže je tu zvýšené riziko rozvoja závislosti. Z psychoterapeutických postupov sa osvedčila tzv. interpersonálna psychoterapia, ktorá je orientovaná na budovanie vzťahov a posilnenie schopnosti komunikovať s druhými bez prílišnej úzkosti a kognitívne-behaviorálna psychoterapia, ktorá je zameraná zmenu niektorých myšlienkových stereotypov, najmä v súvislosti so sebapodceňovaním, prípadne nácvik asertívneho správania.

Pre človeka s úzkostnou (vyhýbavou) poruchou osobnosti je vhodné v rámci životného štýlu udržiavať istý, nie však príliš rigidný systém, v ktorom sa cíti dostatočne prijímaný a bezpečný. Dôležité je aj nevystavovanie sa prílišnému a dlhodobému stresu, na druhej strane nie je vhodné sa za každú cenu vyhýbať novým zážitkom, ľuďom a podobne, keďže to dlhodobo môže viesť nielen k obmedzeniu vlastného životného potenciálu, ale aj k zhoršeniu symptómov úzkostnej poruchy osobnosti.

Každá porucha osobnosti, aj úzkostná (vyhýbavá) porucha osobnosti súvisí s vyšším rizikom vzniku inej psychickej poruchy. V prípade úzkostnej poruchy osobnosti sú to úzkostné a depresívne poruchy všeobecne, najmä však sociálna fóbia. Tendencia k obavám a chronické prežívanie úzkosti zvyšuje pravdepodobnosť rozvoja niektorej špecifickej fóbie. V prípade dlhodobého zhoršenia základných príznakov môže dlhodobá úzkosť a napätie viesť k psychosomatickým poruchám.

Úzkostná porucha osobnosti patrí k poruchám osobnosti s celkovo miernejším priebehom. Stabilné, kamarátske, rodinné či partnerské vzťahy sú pre človeka s úzkostnou poruchou osobnosti dôležitým zdrojom podpory, v rámci pomoci však netreba robiť všetko za človeka s touto poruchou, keďže to v dôsledku vedie k nižšej samostatnosti, horšiemu sebavedomiu a aj zvýšeniu úzkostlivosti.
 


10 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Peter Peter | E-mail | Web | 20. března 2012 v 16:08 | Reagovat

No ja mam asi vsetko pomoc

2 Lu Lu | 8. května 2012 v 18:41 | Reagovat

Ach..to je o mne.

3 cerberus cerberus | 25. srpna 2012 v 19:25 | Reagovat

...o mne tiež

4 Polohrubá múka Polohrubá múka | E-mail | Web | 26. srpna 2012 v 14:22 | Reagovat

Na mňa najmä to fungovanie v zabehnutých vzťahoch sedí dokonale. Akonáhle sa vyskytne niekto alebo niečo nové, tak mám pocit ako by ma nikto išiel utopiť, uškrtiť, zastreliť a obesiť naraz.

5 Katka Katka | 25. října 2012 v 17:54 | Reagovat

to je presne moja diagnóza,na ktorú mi bohužiaľ nepomohli doteraz za tri roky žiadne tabletky....prosím,ak niekto máte tento problém,píšte mi na mail nia251@azet.sk

6 luko luko | 7. dubna 2013 v 23:07 | Reagovat

no ľudia a našiel som sa... je to úplne o mne..asi potrebujem pomoc...

7 qwqwqw qwqwqw | 22. července 2013 v 9:46 | Reagovat

uplna klasika - mamicka ci otecko chce pomoct a vysledok je toto....

Cesta do pekla je dlazdena dobrymi umyslami. Cloveka treba zocelovat, potapat, ucit plavat zivotom a nie ochranovat od ludi....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.