Alergie - všeobecný prehľad

28. června 2011 v 15:24 |  Alergie
Pre všetky formy alergií v zásade platí, že síce existuje značná dispozícia, ale v princípe sa alergikom môže stať každý človek. Mimochodom - alergie sa vyskytujú aj u zvierat. Pre vznik alergie sú okrem iného dôležité:
· množstvo a koncentrácia alergénu
· prijímací mechanizmus alergénu
· schopnosť senzibilizácie.

Podľa schopnosti senzibilizácie rozlišujeme slabo a silne senzibilizačné látky. Pri slabo senzibilizačných látkach, napr. peľ, sú často na vyvolanie alergie nevyhnutné viacročné kontaky. Naproti tomu pri silne senzibilizačných látkach, ako napr. pri liekoch, často na vyvolanie alergie stačí jeden až niekoľko málo kontaktov.

Častosť:

Existujú odhady, podľa ktorých alergiami trpí asi 10 až 20 % obyvateľstva. Reálne sa javí údaj o častosti približne 10 %. Medzi alergickými reakciami je najčastejšia reakcia typu I.

Symptómy:

Ťažkosti sa pri alergických reakciách vyskytujú tak dlho, kým sú alergény v organizme prítomné. Závisia od daného typu reakcie, a nie od alergénu samého. Typ reakcie určuje i časový výskyt symptómov. V zásade môžu alergické reakcie viesť tak k lokálnym ako i k všeobecným ťažkostiam, podľa toho, kde sa alergény nachádzajú: na ich vstupnej bráne (kontaktnom mieste), alebo sú rozmiestnené v tele krvou.
Lokálne ťažkosti sa vo všeobecnosti prejavia tam, kde nastal kontakt s alergénom, ako napr. na slizniciach dýchacích ciest kýchaním, kašľaním alebo dýchavičnosťou, na slizniciach žalúdočno-črevného traktu vracaním alebo hnačkou, na koži žihľavkou alebo kožnými vyrážkami. Všeobecné ťažkosti sa v rámci alergických reakcií týkajú hlavne systému krvného obehu so zrýchlením srdcovej frekvencie a znížením krvného tlaku.
Najťažším prejavom alergickej reakcie typu I spôsobenej protilátkami je anafylaktický šok, ktorý zväčša zasahuje viacero orgánových systémov súčasne a môže viesť k smrti pacienta v priebehu niekoľkých minút. Sú tak známe prípady, kde ľudia po bodnutí osou zomreli v anafylaktickom šoku.

Diagnóza:

Diagnóza alergie je často sťažená rozmanitosťou možných alergénov. V tejto súvislosti je obzvlášť dôležitý presný "výsluch" pacienta, čiže anamnéza. Podľa typu reakcie nasleduje pomocou laboratórnych vyšetrení stanovenie diagnózy, napr. dôkazom špecifických protilátok alebo obranných buniek v krvi, alebo testovacími postupmi na pacientovi. Pri týchto testoch sa vedome prevedie kontakt s podozrivými alergénmi, napr. na kožu alebo pľúcami, a nato sa reakcia pozoruje. Bližšie podrobnosti o takých testoch najdete pod reakciami typu I.

Terapia:

Veľký význam pri terapii alergických reakcií majú preventívne opatrenia, ako vyhýbanie sa kontaku s alergénmi, čiže expozičná profylaxia. V súvislosti s daným alergénom to však môže byť ťažké, napr. pri pele alebo domácom prachu. Ľudia trpiaci na alergické reakcie by v zásade nemali fajčiť, ani aktívne ani pasívne, a dbať na potraviny bez prímesí. Dojčatá, ktorých rodičia majú nejakú alergiu, by mali byť dojčené minimálne do 6. mesiaca, aby sa podľa možnosti rozvoj alergie oddialil.
Dnes je k dispozícii množstvo liekov, ktoré na jednej strane prepuknutiu alergickej reakcie zabraňujú, resp. oslabujú jej silu, napr. antihistaminiká, kromoglykát, alebo už prepuknutú alergickú reakciu zmiernia alebo dokonca zastavia, ako napr. glukokortikoidy. Glukokortikoidy sú vysoko účinné lieky, ktoré by však kvôli svojim vedľajším účinkom pri dlhodobom užívaní, ako napr. osteoporóza, diabetes mellitus alebo edémy, mali byť nasadzované s rozvahou.
Osobitnou formou terapie alergických reakcií, obzvlášť typu I, je hyposenzibilizácia, resp. desenzibilizácia. Pri nej sa pacientovi v časovom rozsahu 6 až 12 mesiacov vstrekuje príslušný alergén v postupne sa zvyšujúcich množstvách. Týmto spôsobom sa má imunitný systém tak ovplyvniť, aby sa netvorili protilátky (lg E) vyvolávajúce alergiu, ale protilátky inej triedy (lg G). lg G - protilátky sa v normálnom prípade tvoria v tele proti pôvodcom ochorení a pri opätovnom kontakte môžu byť ihneď utvorené. To isté chceme pri alergii dosiahnuť. Ihneď po kontakte s alergénom sa vytvoria lg G-protilátky a neutralizujú alergén, ktorý už potom nemôže viesť k tvoreniu lg E - protilátok.
Okrem medikamentóznej terapie majú pri niektorých alergických reakciách, ako napr. pri sennej nádche, úspech aj akupunktúra a hoemopatia.

Komplikácie:

Možné komplikácie alergickej reakcie závisia od príslušného typu alergickej reakcie a sú tam bližšie opísané. V zásade môžu viesť k vývoju chornického zápalu stredného ucha alebo zápalu prínosových dutín, či k vzniku bronchiálnej astmy, či až k trvalému poškodeniu orgánov alebo dokonca k smrti pacienta.

Letalita:

Alergické reakcie môžu vo výnimočných prípadoch bez včasnej terapie skončiť smrtelne. Tu sa dajú spomenúť hlavne anafylaktický šok, ako aj alergické reakcie pri transfúziách krvi a počas tehotenstva.

Profylaxia:

Opatrenia expozičnej profylaxie sú opísané už v kapitole o terapii. Alergici majú rôzne možnosti informovať sa o aktuálnom stave ovzdušia. Telefonické informačné služby, rozhlas a televízia, internet ako i mnohé denníky prinášajú denne aktuálne informácie o šírení peľu z rozličných rastlín. V obzvlášť ťažkých prípadoch môže pomôcť zmena prostredia, resp. klímy.
Ako sme už uviedli, podľa nového výskumu, ktorý bol zverejnený v polovici mája 2001 bavorským Ministerstvom životného prostredia, treba hľadať jednu z najzávažnejších príčin množiaceho sa výskytu alergií v prvých rokoch života malých detí v prehnanej hygiene. Podľa výsledkov štúdie tak mestské deti trpia na alergie až 15-krát častejšie než deti, ktoré boli na dedine už v rannom veku vystavené rôznorodým vplyvom peľu z tráv, obilia a stromov, ako aj zvieracích chlpov alebo výlučkov. Možno teda už v prvých rokoch života zaviesť istú zmysluplnú profylaxiu, napr. hranie sa v blate alebo v trochu špinavom prostredí. Odporúča sa aj dovolenka na dedine.

Prognóza:

Nielen druh alergických reakcií, ale aj ich rozsah podlieha počas života istým zmenám. U veľkého počtu pacientov je tak s pribúdajúcim vekom pozorované zoslabenie alergických reakcií. Na druhej strane je možná zmena pôsobiaceho alergénu, t.zn., že pacient alergický na peľ, môže byť neskôr alergický na konzervačné látky.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama