Září 2011

Psychické procesy a javy

29. září 2011 v 23:38 Psychické procesy, javy a vlastnosti
Všetky psychické procesy a javy sú dejmi určitého jedinca, ktorý sám seba označuje ja. Teda psychické procesy nielen súvisia navzájom, ale majú aj centrum. Ja je označenie pre to, ako si jedinec sám seba uvedomuje a prežíva. Druhých ľudí chápe ako poznávajúce, cítiace a konajúce osobnosti.

Pre úplné objasnenie rôznych druhov činnosti človeka treba poznať nielen ustavične sa meniace psychické procesy a pomerne stále psychické vlastnosti osobnosti, ale aj psychické stavy osobnosti.

Psychický proces je základným spôsobom existencie psychiky a základom interakcie človeka so svetom.

Pociťovanie

29. září 2011 v 23:26 Psychické procesy, javy a vlastnosti
Pociťovanie sa začína činnosťou analyzátorov, zmyslových orgánov. Každý analyzátor sa skladá z receptora, dostredivého nervu a príslušného ústredia mozgu. V ústredí vzniká vlastný pocit. Pociťovanie je činnosť analyzátorov a výsledok je pocit.

Pocit je odraz jednotlivých vlastností predmetov a javov, ktoré pôsobia na receptory človeka.

Spätná aferentácia je odvetná reakcia (stiahneme ruku z teplej platničky). Nepociťujeme všetky podnety rovnako. Ak má vzniknúť pocit, podnet musí mať intenzitu - podnetový prah - dolný (minimálny), horný (maximálny).

Vnímanie

29. září 2011 v 23:22 Psychické procesy, javy a vlastnosti
Vnímanie je jednoduchý psychický poznávací proces, ktorý prijíma a spracováva informácie. Je to analyticko-syntetická činnosť. Zabezpečuje bezprostredný kontakt človeka s prostredím. Je jedným zo základných psychických regulátorov.

Vnímanie je vlastné každému človeku a je podmienené:
- vrodenou vybavenosťou orgánov - fyzický stav organizmu
- individuálnym spôsobom prežívania - podmienený motiváciou, záujmami, postojmi človeka
- minulou skúsenosťou - doterajšími poznatkami a súčasnými vedomosťami človeka.

Vnímanie sa deje na pozadí minulej skúsenosti. Čím sú skúsenosti a vedomosti človeka väčšie, tým je jeho vnímanie bohatšie, obsažnejšie a živšie a naopak.

Pozornosť

29. září 2011 v 23:17 Psychické procesy, javy a vlastnosti

Pozornosť je psychický stav človeka, ktorý sa prejavuje v zameranosti a sústredenosti vedomia. Pod zameranosťou vedomia rozumieme to, že človek vo svojom vedomí neodráža všetky podnety, ktoré naňho v určitom momente pôsobia, ale vyberá si iba niektoré. Tie sa potom dostávajú do nášho vedomia. Podnet, na ktorý sa zameriava naše vedomie, nazývame predmetom pozornosti. Predmetom pozornosti sa môžu stať:
1. javy vonkajšieho sveta
2. vlastné prežívanie /city, myslenie/
3. podnety z vlastného organizmu /bolesť/, ako aj
4. vlastná činnosť a správanie.

Sústredenosťou vedomia rozumieme stupeň aktivity našej psychickej činnosti. Označujeme ju aj pojmom intenzita pozornosti. Jej mierou je miera uvedomenia si našej činnosti. Sústredená pozornosť má svoj typický vonkajší výraz: znehybnenie človeka, upretie pohľadu...

Pamäť

29. září 2011 v 22:45 Psychické procesy, javy a vlastnosti

Pamäť je psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomí človeka. Umožňuje vytvárať individuálnu skúsenosť a psychický vývin. Individuálna skúsenosť má podobu osvojených vedomostí, zručností, návykov osobnosti a spoločenského správania.

Zámerné a cieľavedomé vytváranie individuálnej skúsenosti nazývame učením.

Jeho efektívnosť zvyšuje:
- zákon opakovania alebo cviku - podmienkou úspešného zapamätania a vybavovania je opakovanie. Účinnosť opakovania je tým väčšia, čím je pri ňom človek aktívnejší.
- zákon spätnej väzby - bezprostredná znalosť výsledku každého opakovania. Jej účelom je presvedčiť sa, či osvojovanie prebieha správne.
- zákon motivácie - činnosť pamäti je tým účinnejšia, čím má človek hlbšie pohnútky osvojiť si poznatky.
- zákon prenosu /transferu/ - osvojené formy správania, vedomostí a zručností vplývajú na osvojovanie ďalších.

Predstavy

29. září 2011 v 22:29 Psychické procesy, javy a vlastnosti

Predstavy sú názorné obrazy predmetov a javov, ktoré momentálne nevnímame, alebo ktoré sme v takejto podobe ani nevnímali. Pociťované a vnímané predmety a javy zanechávajú v mozgovej kôre stopy, ktoré keď oživíme, premietnu sa nám do vedomia. Ak je tento zážitok blízky pôvodnému zážitku, hovoríme o tzv. spomienkovej predstave. Ak je tento zážitok úplne odlišný od pôvodného, hovoríme o fantazijných predstavách.

Predstavy vznikajú na základe pocitov a vnemov a sú im blízke svojou názornosťou. Od vnemov sa odlišujú týmito znakmi:
- sú menej jasné a zreteľné, nemajú takú živosť
- nie sú také úplné
- nie sú stále, striedajú sa

Myslenie

29. září 2011 v 22:19 Psychické procesy, javy a vlastnosti

Myslenie je sprostredkovaný a zovšeobecňujúci spôsob poznávania, ktorý vedie k poznaniu podstatných, všeobecných vlastností predmetov, javov, súvislostí a vzťahov medzi nimi. Myšlienkové poznanie predstavuje vývinovo najvyššiu formu poznania; predmety a javy majú totiž často aj také vlastnosti, ktoré sú síce dôležité pre správne poznanie, ale navonok sa neprejavujú, a preto ich nemožno priamo poznávať zmyslovými orgánmi. Dajú sa poznať iba sprostredkovane.

Človek dochádza k poznaniu aj tak, že jednotlivé konkrétne poznatky zovšeobecňuje. Prísť k všeobecnejšiemu poznatku znamená odpútať sa od nepodstatných vlastností poznávaných predmetov a javov a orientovať sa len na typické a podstatné vlastnosti. Takýto spôsob poznávania nazývame abstrahujúcim poznávaním.

Reč

29. září 2011 v 22:06 Psychické procesy, javy a vlastnosti

Reč je nástrojom myslenia a formou dorozumievania (inou formou sú napríklad svetelné signály).

Jazyk je prostriedkom dorozumievania, materiálom, nástrojom reči.

Reč je sústava znakov, ktoré majú primárnu funkciu niečo oznámiť. Spoločnú - rovnakú reč majú príslušníci istej spoločnosti, preto rozumejú významu znakov, ktoré obsahuje.

City

29. září 2011 v 21:07 Psychické procesy, javy a vlastnosti

Cit je prežívanie subjektívneho stavu a vzťahu k pôsobiacim podnetom. Podstatným znakom tohto prežívania je príjemnosť alebo nepríjemnosť a priťahovanie alebo odpudzovanie
prežívanie subjektívneho stavu - to , ako sa človek cíti
prežívanie subjektívneho vzťahu - to či nás tie podnety priťahujú alebo odpudzujú

City sa vyznačujú charakteristickými osobitosťami. Základné znaky citov sú:
− polarita citov - väčšina citov má svoj protipól
− zmiešanosť citov - cit je obyčajne výsledkom viacerých citov
− neopakovateľnosť
− stereotypnosť citových reakcií
− nákazlivosť - rýchlo sa prenášajú
− pestrosť časového trvania (od niekoľkých sekúnd až po niekoľko rokov)
− citová adaptácia (opakovanie podnetu znižuje intenzitu citu)


Vôľové procesy

29. září 2011 v 21:05 Psychické procesy, javy a vlastnosti

Vôľové procesy - sú aktivačnými činiteľmi ľudského správania. Základnou charakteristikou vôľového konania je, že sa realizuje na základe uvedomenia si cieľa činnosti (cieľavedomosť, zameranosť). Vôľové konanie je teda motivovaná, cieľavedomá činnosť, ktorá je uskutočňovaná na základe vedomého rozhodovania. Ak sa má cieľ dosiahnuť, musia sa uskutočniť iba isté presne vymedzené činnosti a zároveň vylúčiť, potlačiť iné. Dosahovanie cieľa je neraz spojené s prekonávaním prekážok.

Vlohy a schopnosti

29. září 2011 v 21:02 Psychické procesy, javy a vlastnosti

Vlohy sa obvykle charakterizujú ako anatomicko-fyziologické, lepšie psychofyziologické predpoklady dané najmä mozgu, špecifické pre jedinca. Niekedy hovoríme aj o dispozíciách, čo sú vrodené činitele ovplyvňujúce vývin.

Vlohy sú vrodené predpoklady k činnosti. Dokiaľ človek nezačne určitú činnosť vykonávať, neprejaví sa ani jeho vloha.

Schopnosti sú všeobecné a relatívne stále vlastnosti osobnosti, ktoré determinujú úroveň výkonnosti človeka v danej činnosti.


Motivácia

29. září 2011 v 20:55 Psychické procesy, javy a vlastnosti

Motivácia je intrapsychický proces, ktorý vyvoláva, udržiava, zameriava aktivitu človeka.

Motív - vnútorný zdroj aktivity, pohnútka konania, dodáva človeku energiu.
- Vedomé - človek si ich uvedomuje,
- nevedomé - neuvedomuje si ich, človek niečo robí, ale nevie prečo to tak je.

Správanie - umožňuje komplex motívov, niekedy je boj tých motívov (to vyvolá správanie). Niekedy pri správaní ide o jednoduchú motivačnú silu.

Motív je potreba, o ktorú sa človek usiluje, aby ju uspokojil (motív hladu, smädu, sexu, vyhýbanie sa bolesti, odpočinku, aktivity,....) - primárne, tiež sekundárne - motív sociálneho kontaktu, dosiahnutia úspechu, vyhnutia neúspechu, motív moci, túžba riadiť niekoho, ...

Temperament

29. září 2011 v 20:50 Psychické procesy, javy a vlastnosti

- lat. tempere = zmiešať


Dynamická stránka osobnosti sa prejavuje v tempe psychických činností. Pôvodom už starovek - Galenos (2.stor. pred Kristom 13 typov určil), Hypokrates (5. stor. pr. Kr.) - stav organizmu závisí od kvantity a pomeru telesných tekutín - krv, žltá a čierna žlč, hlien (sangvinik, cholerik/melancholik, flegmatik).


Temperament je súhrn vlastností, ktoré dynamizujú psychické čin., ovplyvňujú reakciu človeka, je to schopnosť ovládať sa , je to zväčša vrodené, možno sa to i naučiť.


Charakter

29. září 2011 v 20:48 Psychické procesy, javy a vlastnosti

Z 19. stor. Hansen (prv Teofras z 3. stor.), z gr. je to znak, rys.


Charakter je hodnotenie človeka, individuálna sústava podstatných vlastností osobnosti, sú pre človeka typické, je to vzťah človeka k svetu a prejav v konaní a správaní. Formuje sa v prostredí, kde žije človek, vplyvom výchovy. Odráža sociálnu podstatu človeka, je výsledkom životnej dráhy človeka a nie je biologicky podmienený.


História filmu

27. září 2011 v 23:51 trošku z histórie

Film ako výsledok nakrútenia série statických a momentových snímok je vlastne obraz oživený na projekčnej ploche. V roku 1877 nafotografoval Eadweard Muybridge sériu statických fotografií s použitím 24 fotoaparátov. Usporiadaním obrázkov v slede za sebou vytvoril koncepciu pohyblivých obrázkov vo filme. Stal sa tak priekopníkom kinematografie, najobľúbenejšej zábavy 20. storočia.



Bez názvu 06

16. září 2011 v 14:01 keď mi bolo tak všelijak..
Skús zrátať, koľkokrát sa v duchu pýtaš, či to vobec význam má,
skús zistiť, či tvoja tvár je aj v mojom svetle tak nevinná,
spomeň si, koľko krát si sa stretol s problémom
a povedz mi, prečo naň odpovedáš stále iba úsmevom.

Úsmev máš pekný, dokáže naozaj pohľadiť dušu.
No úsmevy poslednej doby sú ako boľavé rany z kušu,
tak povedz mi, kto semienko odcudzenia zasial medzi nás
čo rastie a šplhá k slnku, čo rozosieva nepochopenie a mráz..


Čo je to...

16. září 2011 v 10:33 keď mi bolo tak všelijak..
... láska?
Súhra dvoch duší,
či chemická reakcia vyvolaná v mozgu?
Pokus o naplnenie túžby,
čo po neúspechu spraví z tela trosku?
Je to potláčaný smútok duše
so smyslom idealizovať iných..
Ale prečo sa to všetko deje
a označujeme iných ako vinných?


Seth Siro Anton

7. září 2011 v 10:31 osobnosti..

Prinášam do
galérie
zopár
vecí od Seth
Sira Antona.



K nahliadnutiu: