Myslenie

29. září 2011 v 22:19 |  Psychické procesy, javy a vlastnosti

Myslenie je sprostredkovaný a zovšeobecňujúci spôsob poznávania, ktorý vedie k poznaniu podstatných, všeobecných vlastností predmetov, javov, súvislostí a vzťahov medzi nimi. Myšlienkové poznanie predstavuje vývinovo najvyššiu formu poznania; predmety a javy majú totiž často aj také vlastnosti, ktoré sú síce dôležité pre správne poznanie, ale navonok sa neprejavujú, a preto ich nemožno priamo poznávať zmyslovými orgánmi. Dajú sa poznať iba sprostredkovane.

Človek dochádza k poznaniu aj tak, že jednotlivé konkrétne poznatky zovšeobecňuje. Prísť k všeobecnejšiemu poznatku znamená odpútať sa od nepodstatných vlastností poznávaných predmetov a javov a orientovať sa len na typické a podstatné vlastnosti. Takýto spôsob poznávania nazývame abstrahujúcim poznávaním.


Abstraktnému myšlienkovému poznaniu predchádza názorné poznanie, v podstate ktorého tkvejú pocity, vnemy a predstavy. Inak by myšlienkové poznanie bolo nereálne. Na druhej strane myslenie spresňuje pocity, vnemy a predstavy. Kritérium správnosti myslenia je prax. Myslenie ako najvyšší poznávací proces teda súvisí s ďalšími psychickými procesmi:
- pociťovanie a vnímanie
- predstavy
- pamäť
- reč

Myšlienkové operácie (vykonávanie myšlienkových postupov):
a) analýza je myšlienkové rozčleňovanie celku na časti, vyčleňovanie jednotlivých stránok predmetov a javov.
b) syntéza je myšlienkové zjednocovanie, spájanie vyčleňovaných častí, vlastností alebo vzťahov predmetov a javov. Analýza a syntéza prebiehajú v nerozlučnej súvislosti, navzájom sa podmieňujú, prelínajú a spájajú.
c) porovnávanie je myšlienková operácia, ktorou sa zisťuje podobnosť a odlišnosť medzi viacerými predmetmi a javmi.
d) abstrakcia je myšlienková operácia, ktorou vyčleňujeme podstatné a všeobecné vlastnosti predmetov a javov a zanedbávame ostatné.
e) konkretizácia je aplikácia všeobecného poznatku na konkrétny jav.
f) zovšeobecňovanie je myšlienkové zisťovanie a spájanie spoločných vlastností jednotlivých predmetov a javov istej skupiny, určovanie spoločných zákonitostí, ktoré sa vzťahujú na predmety a javy istej skupiny.
g) indukcia je myšlienkové vyvodzovanie všeobecného tvrdenia z jednotlivých prípadov (od jednotlivého k všeobecnému).
h) dedukcia je myšlienková operácia, kedy platnosť všeobecného poznatku vzťahujeme na konkrétny prípad (od všeobecného ku konkrétnemu).
i) analógia je vyvodzovanie poznatku o nejakom predmete a jave na základe jeho podobnosti s inými predmetmi a javmi.

Formy myslenia: rečová podoba, do akej človek zachycuje a v akej vyjadruje výsledky svojho myslenia, ku ktorým dospel vykonaním myšlienkových operácií. Existujú tri základné formy myslenia:
- Pojem predstavuje základnú formu myslenia. Je to rečové vyjadrenie zovšeobecnených a podstatných znakov nejakého predmetu alebo javu. Každý predmet má viaceré znaky, ktoré ho charakterizujú a odlišujú od iných. Rozsah pojmu určuje stupeň zovšeobecnenia. Je daný množstvom predmetov a javov, ktoré možno zahrnúť pod uvedený pojem. Podľa toho odlišujeme pojem všeobecný (zviera) a jedinečný (pes Dunčo). Obsah pojmu zachytáva základné znaky pojmu. Vymedzenie obsahu pojmu sa nazýva definícia.
- Súd je vyjadrením vzťahu medzi dvoma pojmami. V súdoch zvyčajne niečo tvrdíme alebo popierame. Rozlišujeme pravdivé alebo nepravdivé súdy. Súdy delíme na: všeobecné (všetky deti v treťom roku vzdorujú), zvláštne (niektoré deti v treťom roku vzdorujú) a jedinečné (len XY v treťom roku vzdoruje)
- Úsudok vyjadruje vzťah medzi dvoma a viacerými súdmi. Súdy, z ktorých vychádzame sa nazývajú premisy. Vyvodený súd sa nazýva záver.

Základné druhy myslenia:

- Praktické - uplatňujeme vtedy, keď úlohu riešime praktickou činnosťou (metódou pokusov a omylov). Praktické myslenie sa opiera o skúsenosť (kontrola, či je v byte prúd).
- Konkrétne (názorné) - používame, keď úlohu riešime využívaním názorných predstáv (riešime, ako sa dostať z mesta)
- Abstraktné - narába prevažne s abstraktným materiálom (abstraktné pojmy, symboly) a uplatňuje sa najmä pri teoretickej činnosti. Predpokladá vyšší stupeň rozvoja myslenia.

Druhy myslenia:
1. názorno-aktívne myslenie - uskutočňuje sa na základe fyzického pretvárania situácie, merania, skúšania vlastností predmetov. Z genetického hľadiska sa prejavuje najskôr ako prvá fáza myslenia už v detskom veku.
2. myslenie názorno-obrazné - súvisí s predstavami, s ktorými pracuje. Nevyžaduje reálne podmienky. V myšlienkovom procese stačí predstava predmetov, situácii a ich zmien. Obraz predmetu sa môže meniť. Niekedy môže byť neobvyklé a nepravdepodobné. Pohybuje sa na hranici fantázie.
3. myslenie slovno-logické, abstraktné - je najvyšším druhom myslenia. Vyznačuje sa používaním pojmov a logických konštrukcií. Z genetického hľadiska ide o najmladší druh myslenia, ktorý sa uskutočňuje na základe jazykových prostriedkov.
4. praktické myslenie - spája sa s konkrétnou činnosťou a sleduje konkrétny cieľ. Napr. vypracovanie plánu projektu.
5. teoretické myslenie - je zamerané na odhaľovanie všeobecných zákonitostí a vlastností. Je typické pre vedecký výskum.


Myslenie je psychický proces - je vlastný indivíduu, preto sa u každého človeka odlišuje osobitosťami, zvláštnosťami. Individuálne vlastnosti sú:

- samostatnosť - znamená tvorivo riešiť situáciu, hľadať nové, ešte nevyskúšané spôsoby a vzťahy.
- pružnosť - schopnosť meniť plán, spôsob riešenia, netrvať dogmaticky na tom istom postupe.
- bystrosť - znamená rýchlosť, schopnosť rozhodovať sa v krátkom čase.
- dôslednosť - schopnosť vnikať do problémov, do ich jadra, pričom sa zachováva postupnosť a logická odôvodnenosť.
- kritickosť - znamená nepreberať cudzie myšlienky automaticky, overovať svoje i cudzie tvrdenia a kontrolovať ich.

Vlastnosti myslenia:
Myslenie jednotlivých ľudí sa vyznačuje mnohými osobitosťami. K najdôležitejším patria:
1. hĺbka myslenia sa prejavuje v postrehnutí podstatných, nie povrchných súvislostí a vzťahov. Je príznačná pre ľudí, ktorí majú hlboké vedomosti a problémy riešia do dôsledkov;
2. šírka (obsažnosť) sa prejavuje všestrannými, bohatými vedomosťami a schopnosťami zvažovať pri riešení úloh všetky súvislosti;
3. presnosť (logickosť) je spôsobilosť výstižne postrehnúť a formulovať problémy a dôsledne postupovať pri ich riešení. To predpokladá znalosť požiadaviek, ktoré sa v príslušnej oblasti myslenia kladú;
4. pružnosť je snaha nepridržiavať sa pri riešení úloh ustálených, často neúčinných spôsobov riešenia, ale hľadať novšie riešenia využívaním najnovších poznatkov;
5. kritickosť je spôsobilosť nestranne posudzovať názory a riešenia úloh iných ľudí, odmietať predsudky i slepú vieru autorite, podrobiť aj vlastné názory kritike;
6. tvorivosť je zvýšená intelektuálna aktivita, pružnosť tvorby myšlienkových obsahov, ktoré sú originálne, nezávislé.

Podľa smeru akým sa myslenie uberá rozoznávame:
Konvergentné (zbiehavé) sa uplatňuje v úlohách, ktoré majú iba jediné možné riešenie (matematické úlohy). Celá myšlienková činnosť sa uberá jediným smerom, k jedinému cieľu: nájsť riešenie.
Divergentné (rozbiehavé) sa uplatňuje pri úlohách, ktoré môžu mať viacero riešení (aké opatrenie urobiť pri previnení žiaka). Hľadajú sa všetky možné riešenia a vyberá sa to najvhodnejšie.

Myslenie a riešenie problémov
1. Stretnutie sa s problémom: Človek musí byť motivovaný, aby chcel vyriešiť daný problém, ináč sa vzdáva a problém obchádza. V tejto fáze je potrebné problém pochopiť a mať dostatok informácií o ňom.
2. Príprava riešenie problému: Problém treba rozdeliť na menšie úlohy, pripraviť pomôcky, určiť kroky, ktoré podnikneme.
3. Nájdenie riešenia problému: Odstránime ťažkosti, ktoré nám bránili dosiahnuť cieľ. Vzniká pocit uvoľnenia.
4. Overenie: V závere dostatočne preskúšame, či sme problém naozaj vyriešili.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sixty Sixty | Web | 29. září 2011 v 22:22 | Reagovat

ahoj máš moc pěkný blog právě rozjíždím svůj nový blog a potřeboval bych ke článku koment předem děkuji. Pěkný večer ti přeje Sixty

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama