Pamäť

29. září 2011 v 22:45 |  Psychické procesy, javy a vlastnosti

Pamäť je psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomí človeka. Umožňuje vytvárať individuálnu skúsenosť a psychický vývin. Individuálna skúsenosť má podobu osvojených vedomostí, zručností, návykov osobnosti a spoločenského správania.

Zámerné a cieľavedomé vytváranie individuálnej skúsenosti nazývame učením.

Jeho efektívnosť zvyšuje:
- zákon opakovania alebo cviku - podmienkou úspešného zapamätania a vybavovania je opakovanie. Účinnosť opakovania je tým väčšia, čím je pri ňom človek aktívnejší.
- zákon spätnej väzby - bezprostredná znalosť výsledku každého opakovania. Jej účelom je presvedčiť sa, či osvojovanie prebieha správne.
- zákon motivácie - činnosť pamäti je tým účinnejšia, čím má človek hlbšie pohnútky osvojiť si poznatky.
- zákon prenosu /transferu/ - osvojené formy správania, vedomostí a zručností vplývajú na osvojovanie ďalších.


K najznámejším teóriám pamäti patria:
1. fyziologické teórie - činnosť pamäti umožňuje plastickosť nervovej sústavy, ktorá umožňuje vytvárať v bunkách mozgovej kôry a na synapsiách po vzruchu isté stopy a potom ich istý čas uchovávať. Fyziologické deje v mozgových bunkách potrebujú na svoj vznik a dozrievanie istý čas. Ak sa dozrievanie naruší /mozgovým otrasom, elektrickým šokom/, zapamätanie nenastane. Nervové spoje medzi stopami tvoria fyziologický základ vybavovania asociácií. Tie sa vybavujú podľa určitých zákonitostí, ktoré vyjadrujú tzv. asociačné zákony. Vybavovanie v zmysle asociačnej teórie znamená oživovanie mozgových stôp za istých okolností. Tým sa vo vedomí opätovne objavujú minulé zážitky.
2. chemické teórie - vysvetľujú činnosť pamäte špecifickými chemickými zmenami, ktoré prebiehajú v mozgových bunkách pod vplyvom pôsobenia vonkajších podnetov. Za nositeľa individuálnej pamäte pokladajú ribonukleovú kyselinu RNA.

Fázy pamäte
1. zapamätávanie alebo vštepovanie: jeho podstata spočíva vo vytvorení stôp a dočasných spojov v mozgovej kôre pôsobením vonkajších alebo vnútorných podnetov.
2. pamätanie alebo podržanie v pamäti: zahrňuje časovú etapu, ktorá uplynie od zapamätania po vybavenie. Pre túto etapu je príznačný proces zabúdania. Ten môže byť prechodný alebo trvalý. Povaha zapamätaného sa v tejto etape mení, lebo sa mení aj náš vnútorný vzťah k zapamätanému. Zmena je najmä v kvalite /presnosť je menšia/ a v kvantite. O zabúdanie sa pričiňujú aj tzv. a) autogénne zmeny /zapamätaný materiál sa pretvára v mysli, a tým sa potom vybavený materiál od neho odlišuje/

b) tlmenie /zatláčanie nepríjemných zážitkov do podvedomia/.

Zabúdanie najprudšie prebieha hneď po zapamätaní. Zabraňuje sa mu opakovaním a využitím v praxi.
3. vybavovanie: je to aktivizácia minulej skúsenosti. Jeho základom je oživovanie pamäťovej stopy. Vybavovanie má tri podoby:
a) znovu poznanie - vybavenie si zapamätaného psychického zážitku pri priamom pôsobení podnetu, ktorý bol zdrojom pamäťovej stopy /tvár človeka, ktorého sme dlho nevideli/.
b) spomínanie - vybavovanie si minulých zážitkov bez priameho pôsobenia podnetov, ktoré ich vyvolali, ale pomocou iných zážitkov, alebo vplyvom nášho zámeru /pripomínanie si zážitkov z dovolenky/. Spomienky nie sú presnou kópiou zapamätaného zážitku.
c) reprodukcia - nastáva vtedy, keď sa zapamätané a vybavené zhoduje. Môže byť na: úrovni 1.signálnej sústavy /maliar si vybaví obraz vnímanej krajiny/, alebo 2.signálnej sústavy /odriekanie básne/.


Druhy pamäti:
- neúmyselná - vybavujú sa nám zážitky, ktoré sme si nezaumienili zapamätať.
- úmyselná - keď si vytýčime cieľ zapamätať si a vynaložíme na to aj vôľové úsilie.
- mechanická - zapamätávanie sa uskutočňuje opakovaním a vybavovanie má podobu reprodukcie
- logická - zapamätávanie realizuje na základe myšlienkových operácií, logického členenia

- bezprostredná - krátkodobá pamäť: zapamätanie podnetov trvá od niekoľkých sekúnd do dvoch minút / zapamätanie si telefónneho čísla pri vytáčaní/.
- dlhodobá pamäť: pôsobiace podnety si zapamätáme na dlhší čas. Je to zložitejší druh pamäti - vyberá zo zapamätaného materiálu podstatné vzťahy a uchováva obsahovo a logicky spracované informácie.

Typy pamäti - hovoríme o nich so zreteľom na individuálne zvláštnosti ľudí.
1. motorická - ľahké a rýchle zapamätávanie rôznych pohybov /u športovcov/
2. názorná - pri zapamätávaní a vybavení sa uplatňuje 1. signálna sústava. Ľahšie si zapamätáme názorné podnety. Tu sa rozlišuje zrakový a sluchový typ.
3. slovno-logická - uplatňuje sa 2. signálna sústava. Ľahšie si zapamätáme pojmy, súdy a úsudky.
4. emocionálna - ľahšie zapamätanie si citovo podfarbených zážitkov.

Vlastnosti pamäti:
1. rýchlosť zapamätania
2. pohotovosť vybavovania
3. rozsah a presnosť zapamätania a vybavovania
4. trvanlivosť pamätania.

Tieto vlastnosti značne závisia od veku, čo je podmienené meniacou sa plastickosťou nervovej sústavy.

Efektívnosť opakovania závisí od dĺžky prestávok /na začiatku by mali byť kratšie, neskôr by sa mali predlžovať/ a od ich náplne /nezaoberať sa veľmi intenzívne prežívanou činnosťou/. V dospievaní a adolescencii treba žiakov viesť k sebavýchove pamäti.

Podmienky úspešného vybavovania:
- dobrý telesný a psychický stav /nie únava, tréma/
- kvalita osvojenia
- využívanie poznávacích procesov /predstavivosť/

Poruchy pamäti:
- amnézia - úplná alebo čiastočná strata pamäti
- dyzmnézia - nedostatočná presnosť a istota chybami v lokalizácii
- hypomnézia - znížená činnosť pamäte do šírky a hĺbky
- hypermnézia - nadmerné pracovanie pamäte pri určitých zážitkoch na úkor ostatných
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama