Pozornosť

29. září 2011 v 23:17 |  Psychické procesy, javy a vlastnosti

Pozornosť je psychický stav človeka, ktorý sa prejavuje v zameranosti a sústredenosti vedomia. Pod zameranosťou vedomia rozumieme to, že človek vo svojom vedomí neodráža všetky podnety, ktoré naňho v určitom momente pôsobia, ale vyberá si iba niektoré. Tie sa potom dostávajú do nášho vedomia. Podnet, na ktorý sa zameriava naše vedomie, nazývame predmetom pozornosti. Predmetom pozornosti sa môžu stať:
1. javy vonkajšieho sveta
2. vlastné prežívanie /city, myslenie/
3. podnety z vlastného organizmu /bolesť/, ako aj
4. vlastná činnosť a správanie.

Sústredenosťou vedomia rozumieme stupeň aktivity našej psychickej činnosti. Označujeme ju aj pojmom intenzita pozornosti. Jej mierou je miera uvedomenia si našej činnosti. Sústredená pozornosť má svoj typický vonkajší výraz: znehybnenie človeka, upretie pohľadu...



Pozornosť sama o sebe z reálnej skutočnosti naodráža nič, predsa však je nevyhnutnou podmienkou, aby sa uvedené poznávacie procesy /pocity, vnemy, predstavivosť, myslenie/ mohli účinne realizovať. Význam pozornosti pre efektívne poznávanie tkvie v tom, že riadi proces poznávania, vnáša doň poriadok a stálosť.

Druhy pozornosti podľa toho, či je vyvolaná podnetmi alebo vlastnou vôľou:
1. neúmyselná /mimovoľná/ je taká, ktorú vzbudzujú a udržiavajú osobitosti pôsobiacich podnetov. Pri podnetoch z vonkajšieho prostredia je to najmä ich sila, veľkosť, nevšednosť, nápadnosť, kontrastnosť, zmena, pestrosť, neočakávanosť. Pozornosť môžu vyvolať aj podnety, ktoré sú pre ľudí zvláštne v dôsledku ich skúseností /biológa upúta nová kniha o biológii/.
2. úmyselná /zámerná/ je taká, ktorú človek udržiava vlastným vôľovým úsilím. Je to proces vedomého sústredenia sa na predmet. Vyskytuje sa pri činnostiach, ktoré nás sami o sebe nezaujímajú, ale ktoré z akýchkoľvek dôvodov musíme vykonávať. Závisí od významu činnosti a vzťahu k cieľu úlohy /štúdium pred skúškou/.


Vlastnosti pozornosti:
1. rozsah pozornosti je daný počtom prvkov, ktoré človek dokáže pri ich súčasnom vnímaní naraz postihnúť. Závisí od dĺžky expozície prvkov a od sily osvetlenia (dospelý človek môže naraz postrehnúť 7 +/-2 prvky).
2. stálosť je dĺžka neprerušeného sústredenia pozornosti na ten istý predmet. Je tým väčšia, čím je činnosť zaujímavejšia.
3. intenzita je miera sústredenia pozornosti na istý predmet pri súčasnom prehliadnutí ostatných predmetov.
4. prenášanie je premiestňovanie pozornosti z jedného predmetu na druhý. Je nevyhnutné v situáciách, kde je potrebné reagovať na rýchlo sa meniace podnety.
5. rozdeľovanie umožňuje venovať pozornosť súčasne dvom alebo viacerým predmetom.
6. roztržitosť je neschopnosť preniesť alebo sústrediť pozornosť na potrebné predmety. Vzniká pre čiastočnú alebo úplnú neschopnosť sústrediť sa na dlhšiu dobu /únava, poruchy CNS/.
7. kolísanie pozornosti - predmet pozornosti ostáva, ale pozornosť kolíše na jeho jednotlivých častiach.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama